Ázia energetickú krízu suchou nohou neprejde

Ázia už dlhšie bojuje s rastúcimi cenami energií. Teraz bude čeliť ďalším výzvam, aby zabezpečila svoje dodávky, pretože ponukové vojny s Európou naberú tempo. Japonsko, Čína a Južná Kórea sú najväčšími regionálnymi dovozcami skvapalneného zemného plynu, ktorého ceny v Ázii po náraste cien tejto komodity v Európe vyleteli na rekordnú úroveň. Nedostatok energie v Číne a návrat k jadrovej energii v Japonsku sú prvými zvestovateľmi toho, čo nás môže čakať v najbližšej zime.

O autorovi

Charu Chanana, trhový stratég v singapurskej pobočke Saxo Bank. Má viac ako 10 rokov skúseností na finančných trhoch, naposledy ako Lead Asia Economist v Continuum Economics, kde sa zaoberala makroekonomickou analýzou ázijských rozvíjajúcich sa krajín so zameraním na Indiu a juhovýchodnú Áziu. Je odborníčkou na analýzu a monitorovanie vplyvu domácich a vonkajších makroekonomických šokov na región. Je často citovaná v novinových článkoch a pravidelne sa objavuje na CNBC, Bloomberg TV a Channel News Asia a na singapurských obchodných rádiách.

Ceny energií a ich dodávky

Napriek menšej závislosti na dodávkach energie z Ruska sa zimnej energetickej kríze nevyhne ani Ázia. Je to spôsobené väčšou závislosťou od dovozu tejto komodity, ktorá sa doteraz prejavila v podobe vyšších cien pohonných hmôt, čo zvyšovalo úroveň jadrovej inflácie v regióne. To zasiahlo rozvíjajúce sa a hraničné trhy, ako je Srí Lanka, Bangladéš a Pakistan, ktoré sa dostali na pokraj bankrotu.

Ďalšou, ešte vážnejšou hrozbou v Ázii je nedostatok energie, ktorý zvyšuje riziko výpadkov elektriny, výpadku výroby, slabší dopyt, prídel energie, vyčerpanie devízových rezerv a nestabilitu trhu. Nedostatok dodávok plynu z Ruska v Európe posúva dopyt po skvapalnenom zemnom plyne, čo následne diktuje globálne spotové ceny tejto suroviny. Ázia v ponukovej vojne stráca dodávky LNG do Európy a očakáva sa, že dovoz plynu do Ázie bude do konca roka ďalej klesať. Ázijské krajiny sú najviac vystavené globálnemu nedostatku energetických zdrojov Japonsko, Čína a Južná Kórea. Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), ktorá predpovedala, že ázijské ekonomiky budú do roku 2025 tvoriť takmer polovicu celosvetovej spotreby plynu, očakáva, že skvapalnený zemný plyn bude hrať kľúčovú úlohu pri uspokojovaní rastúceho dopytu po plyne v Ázii.

Ponukové vojny o skvapalnený zemný plyn: Ázia vs. Európa

Ázijské spotové ceny LNG pre letné obdobie 2022 sú na historicky najvyššej úrovni, približne 7-krát vyššie ako priemerná cena v rokoch 2017-2021. India a Čína zaznamenali jeden z najväčších poklesov dovozu LNG, najmä na spotovom trhu. Dovoz LNG do Číny v prvých šiestich mesiacoch roku 2022 klesol o viac ako 20 %, zatiaľ čo indický dovoz LNG na spotovom trhu klesol v porovnaní s minulým rokom približne o 14 %. Japonsko a Južná Kórea tiež zaznamenávajú klesajúci dovoz LNG. Globálny export sa za prvých sedem mesiacov zvýšil len o niečo viac ako 10 miliónov ton na 234,83 ​​milióna, a to aj napriek snahe výrobcov LNG maximalizovať výrobu a minimalizovať prestoje.

Strategické zmeny na obzore

Európa sa na energetickú krízu a jej dôsledky do istej miery pripravila, no rozvíjajúce sa trhy sa na šok zrejme len chystajú. Zdroje hovoria o úrovni zásob zemný plyn v Európe dosiahol takmer 80 % svojej skladovacej kapacity. V Poľsku sú spustené LNG terminály, plánujú ich aj ďalšie krajiny, napríklad Nemecko. Na druhej strane, aj keď Európa energetickú krízu prežije, to isté nemožno s istotou povedať o slabších rozvíjajúcich sa trhoch.

Výrazné zníženie dopytu môže to byť jediné východisko z krízy v Európe a Ázii. Niekoľko provincií a miest v Číne už oznámilo plány energetickej účinnosti v roku 2022, aby sa pripravili na riziko prerušenia dodávok počas vrcholných letných mesiacov, a čínsky premiér Li Keqiang opakovane vyzýval na maximalizáciu domácej produkcie uhlia a dodávok energie zo všetkých možných úrovní. zdroje.

V strednodobom až dlhodobom horizonte bude nedostatok dodávok energie predstavovať vážnu hrozbu pre základné hnacie sily rozvoja rozvíjajúcich sa trhov, pretože môže spomaliť proces urbanizácie a zlepšiť životnú úroveň. Preto zvýšenie výdavkov na investície do infraštruktúry LNG, najmä v Číne, ktorá sa naďalej vo veľkej miere spolieha na túto surovinu v boji proti potenciálnym hrozbám. Čo sa týka Japonska, nový strategický energetický plán krajiny do roku 2030 počíta s poklesom podielu LNG v energetickom mixe na 20 % do roku 2030 zo súčasnej úrovne 37 %.

znamená, že aj Ázia bude smerovať k diverzifikácii svojich energetických zdrojov pre konvenčné, ako je uhlie, a obnoviteľné, ako sú solárne, vodné, veterné, vodíkové a iné. Návrat Japonska k jadrovej energii je prvým krokom k ďalším krokom tohto typu v regióne.

Musíte vidieť: Realitná bublina v Číne praská