Japonsko - medzi tradíciou a modernosťou (časť I)

Japonsko – krajina vychádzajúceho slnka vstúpilo do rodiny industrializovaných krajín dosť neskoro, pretože to bolo až v druhej polovici devätnásteho storočia. Meji revolúcia viedla k „westernizácii s japonskými charakteristikami“. Rýchla industrializácia a rýchle prispôsobovanie sa novým technológiám spôsobili, že Japonsko veľmi rýchlo odstránilo technologickú zaostalosť. Už koncom 90. rokov XNUMX. storočia Japonsko vyhralo vojnu s Čínou. 

Skutočný šok však spôsobilo víťazstvo Japonska vo vojne s cárskym Ruskom v rokoch 1904-1905 (slávne bitky pri Cušime a Mukdene). V dôsledku toho sa v Ázii začal rúcať mýtus o „neporazených Európanoch“ a bol to začiatok konca nadvlády Európy v ázijskom regióne.  Japonské cisárstvo až do roku 1947 presadzovalo agresívnu zahraničnú politiku. Viedla vojny s Čínou, Spojenými štátmi, Veľkou Britániou, Francúzskom, Holandskom a ZSSR. Porážky v XNUMX. svetovej vojne otriasli ambíciami veľmoci, no zároveň boli základom budúceho hospodárskeho úspechu.

Japonsko v roku 1945 bolo ekonomicky zdevastované. Odhaduje sa, že v dôsledku bombardovania a prerušenia výrobných reťazcov bola priemyselná produkcia len 30 % predvojnovej úrovne. Zaibatsu (veľké bankové a priemyselné skupiny) boli zakázané a až do roku 1952 bolo Japonsko okupované americkými jednotkami. Po vypuknutí vojny v Kórei nastal návrat k rýchlemu ekonomickému rastu. Krajina rozvíjala exportne orientovanú výrobu. Došlo tiež k opätovnému sformovaniu priemyselných skupín napojených na banky.

Charakteristickým znakom v Japonsku bolo vytvorenie Keiretsu, t.j. multiodvetvových aliancií, ktoré boli navzájom prepojené v dôsledku krížových väzieb. Ústredným bodom v Keiretsu bola finančná nádrž. Najväčšie Keiretsu boli: Mitsubishi, Mitsui, Sumitomo, Sanwa, Dai-Ichi Kangyo.

Vďaka dynamickému rozvoju Japonska bolo v 70. rokoch treťou najväčšou ekonomikou sveta (za USA a ZSSR). Rýchly ekonomický rozvoj spôsobil, že sa čoraz častejšie ozývali hlasy, že Japonsko predbieha najväčšiu svetovú ekonomiku – Spojené štáty americké. Podhodnotený kurz japonského jenu podporoval export a významný podiel na ňom mali technologicky vyspelé produkty (elektronika). Po dohode z Plaza Accord Japonsko súhlasilo s posilnením japonského jenu voči americkému doláru. Prelomovým momentom bolo prasknutie bubliny na realitných a akciových trhoch v Japonsku. V dôsledku toho došlo k „stratenej dekáde“. Starnutie populácie zároveň uhasilo demografickú dividendu.  Znižovanie úrokových sadzieb, nákupy aktív a zvyšovanie vládneho dlhu neviedli k vyššiemu rastu HDP a inflácii. Abenomika predstavená v roku 2012 bola tiež mierne úspešná.

Japonsko je napriek pomalému ekonomickému rastu jednou z najrozvinutejších krajín Ázie a Tichomoria (v HDP na obyvateľa v PPP). Japonsko je tiež jednou z najväčších ekonomík na svete a popredným exportérom. V tejto krajine je stále veľa firiem, ktoré sa špecializujú na výrobu elektroniky. 

V posledných rokoch Japonsko podpísalo dohody o voľnom obchode s Európskou úniou, ako aj s Veľkou Britániou a Spojenými štátmi. V roku 2020 sa Japonsko stalo členom RCEP, ktorý zahŕňa pätnásť ázijsko-pacifických krajín.

Ukazovatele rozvoja krajiny

Japonsko je jednou z najrozvinutejších krajín Ázie a Tichomoria. Je to viditeľné aj v HDI (Human Developmet Index). Index hodnotí krajiny z hľadiska: očakávanej kvality života, kvality vzdelania a národného dôchodku na obyvateľa. V roku 2020 bolo Japonsko s Izraelom nerozhodne 19. O niečo nižšia ako v Spojených štátoch (17), ale vyššia ako v Južnej Kórei (23) a Francúzsku (26).

Zdroj: Rozvojový program OSN

Japonsku sa v rebríčku darí celkom dobre Index vnímania korupcie (Index vnímania korupcie) vytvorený Transparency International. Krajina vychádzajúceho slnka v roku 2020 získala 74 bodov, čo ju zaradilo na 19. miesto. Japonsko bolo pred Poľskom (45), Čile (25) a Južnou Kóreou (33). Na druhej strane je transparentnosť menšia ako v severských krajinách resp Nemecko (9).

Źródło: transparecy.org

V prípade indexu konkurencieschopnosti Globálny index konkurencieschopnosti Japonsku sa už darí lepšie ako CPI. Na konci roka 2019 bola krajina na 6. pozícii. Krajina vychádzajúceho slnka je na tom veľmi dobre, pokiaľ ide o ochranu zdravia (1), veľkosť trhu (4), infraštruktúru (5) a prijímanie nových technológií (6). Horšie sú na tom makroekonomická stabilita (42), inštitúcie (19) a trh práce (16).

V prípade infraštruktúry je efektívnosť železničného trhu veľmi dobrá s hodnotením 6,8 na 7-bodovej škále. V dôsledku toho bolo Japonsko klasifikované ako krajina s najlepšou železnicou na svete.

Japonsko je na tom oveľa horšie v digitálnych zručnostiach aktívneho obyvateľstva (58 miesto) a jednoduchosti nájsť vysokokvalifikovaného zamestnanca (54 miesto vo svete). Učenie kritického myslenia v škole tiež nie je veľmi dobré (87. miesto).

Zdroj: Global Competitiveness Index 2019

Celkový index konkurencieschopnosti zaraďuje Japonsko medzi Švajčiarsko (5) a Nemecko (7). V ázijsko-tichomorskom regióne je na tom Japonsko horšie ako Singapur (1) a Hongkong (3). Na druhej strane si Japonsko v tomto indexe vedie lepšie ako ostatné ázijské tigre: Taiwan (12) a Južná Kórea (13).

Je tiež potrebné pripomenúť, že Japonsko je krajinou s miernou nerovnosťou. Jasne je to vidieť na Giniho indexe, ktorý určuje príjmovú nerovnosť. Naberá hodnoty od 0 do 1. Čím vyšší index, tým väčšia stratifikácia v spoločnosti. V prípade Japonska bol Giniho koeficient v roku 0,321 podľa Svetovej banky 2019. O niečo vyšší ako v prípade Poľska (0,297), ale menej ako v Brazílii (0,539). 

japonský jen (JPY)

 V rokoch 1949 až 1971  japonský jen bol naviazaný na americký dolár (1 – 360 JPY). Po dohode v hoteli Plaza sa japonský jen zhodnotil voči doláru. V roku 1985 bol výmenný kurz 239 jenov za dolár. Po 3 rokoch len posilnil na úroveň 128. Prvý vrchol zhodnocovania jenu nastal v roku 1995, keď výmenný kurz USD/JPY dosiahol 80.

Japonský jen je jednou z bezpečných mien. Výsledkom je, že počas turbulencií na trhoch majú investori tendenciu predávať meny rozvojových krajín a umiestňovať svoje prostriedky do mien, ako je japonský jen. To zvyčajne spôsobuje jeho ocenenie. Menová politika sa riadi o Bank of Japan (BoJ). V posledných rokoch je známe, že centrálna banka vedie uvoľnenú menovú politiku.

Úrokové sadzby – menová politika

Boj proti spomaleniu ekonomiky, deflácii a starnúcej demografickej štruktúre vyústil v 90. rokoch do výrazného zníženia úrokových sadzieb. Na konci 0. storočia (s určitými prestávkami) sa držala okolo 0,1 %. V súčasnosti je úroková sadzba záporná (-XNUMX %).

Japonsko sa za posledných 20 rokov snažilo stimulovať infláciu. Krajina sa veľmi často dostáva do období deflácie. Len dvakrát v 2. storočí inflácia prekročila úroveň XNUMX %. Boli to však krátke inflačné epizódy. Veľmi rýchlo po nich nasledoval návrat k deflácii alebo miernej inflácii.

Ekonomický vývoj v priebehu rokov

Japonsko má jednu z najväčších ekonomík na svete. Podľa údajov Svetová banka v roku 2019 bola japonská ekonomika treťou najväčšou na svete z hľadiska HDP (5 081 miliárd dolárov). To znamenalo menej ako 5,78 % celosvetového HDP. Pri zohľadnení parity kúpnej sily sa Japonsko umiestnilo na 4. mieste na svete, medzi Indiou (3. miesto) a Nemeckom (4).

Hospodársky rast Japonska bol za posledných 28 rokov mierny. V rokoch 1991 až 2019 sa rast HDP v parite kúpnej sily zvýšil o 2,73 % ročne. Svet rástol o niečo rýchlejším tempom. To malo za následok pokles podielu japonskej ekonomiky na svetovom HDP, ktorý klesol z 8,4 % na 4,1 %.

Dôvodom bolo okrem iného „stratenej dekády“, ktorá vyplývala z nízkeho tempa rastu HDP, čo spôsobilo okrem iného aj tzv. prasknutie realitnej bubliny na prelome 80. a 90. rokov. Udržiavanie uvoľnenej menovej politiky a prepojenia medzi spoločnosťami (Keiretsu) zároveň viedli k udržaniu mnohých „zombie spoločností“ pri živote. To je na jednej strane výhodné pre pracovníkov (udržiavanie nízkej nezamestnanosti), ale vedie to k nesprávnemu prideľovaniu zdrojov v ekonomike (čo brzdí rast).

Nižšie je uvedený prehľad Svetovej banky.

Zdroj: vlastná štúdia

Z tabuľky nižšie vyplýva, že roky 1991-2019 nepatrili do „zlatého veku“ Krajiny vychádzajúceho slnka. Japonsku sa nepodarilo dobehnúť Spojené štáty, dokonca ustúpilo. Japonsko zároveň dohnalo z hľadiska rozvoja inú ekonomiku v regióne. To, že môžete „bežať rýchlejšie“, demonštruje príklad Južnej Kórey, ktorá dohnala Japonsko v HDP (PPP) na obyvateľa. Nižšie je kompilácia Svetovej banky:

Zdroj: vlastná štúdia

V prípade Japonska je ekonomika založená na službách, kde sa tvorí 68,7 % hrubého domáceho produktu. Na druhej strane je toto odvetvie zodpovedné za približne 30,1 % hrubého domáceho produktu. Japonsko je najväčším výrobcom automobilov na svete. Práve v tejto krajine majú svoje sídla spoločnosti ako Toyota, Nissan, Honda, Suzuki či Mazda. Za zmienku stojí, že Toyota je najväčším výrobcom áut na svete. Treba spomenúť aj oceliarsky priemysel, ktorý je na druhom mieste na svete. Elektronický priemysel je v krajine veľmi rozvinutý. Práve v tejto krajine pôsobia spoločnosti ako Canon, Casio, Hitachi, Nikon, Nintendo, Sony či Panasonic.

Miera nezamestnanosti

Japonská ekonomika je schopná zabezpečiť zamestnanie pre obyvateľstvo v produktívnom veku. V rokoch 2010 až 2020 klesla miera nezamestnanosti z 5,5 % na 2,25 %. Počas epidémie COVID-19 mierne vzrástla na 3 %.

Nízka miera nezamestnanosti sa týka žien aj mužov. Avšak, vrát. v dôsledku kultúrnych faktorov sa miera participácie populácie v produktívnom veku líši podľa pohlavia. Podľa The Global Gender Gap Index 2020 pre ženy miera účasti bolo 69,8 %. U mužov bol tento pomer 85,8 %. V profesionálnej aktivácii teda vidieť výrazný rozdiel  ženy a muži. Nie je preto prekvapujúce, že pri zavádzaní abenomiky okrem hesiel o liberalizácii trhu práce hladovali aj postuláty profesijnej aktivizácie žien.

Napriek nízkej miere nezamestnanosti žien (pod 3 %) je štruktúra zamestnanosti iná ako u mužov. Výrazne viac práce na čiastočný úväzok majú ženy (36,7 % všetkých zamestnaných žien) ako muži (11,5 % mužov). Ženy sú zvyčajne zamestnané na stredných a nižších pozíciách. Len 5 % členov predstavenstva v kótovaných spoločnostiach bolo obsadených ženami.

Nie je preto prekvapujúce, že The Global Gender Gap Index zaradil Japonsko do kategórie ekonomickej účasti a príležitostí na iba 115. mieste. Pre porovnanie, Poľsko sa v tomto rebríčku umiestnilo na 57. mieste a Spojené štáty na 26. Na druhej strane Japonsko dopadlo lepšie ako Južná Kórea (127).

Dlh k HDP

Japonsko je krajinou s najvyššou úrovňou štátneho dlhu voči hrubým domácim produktom. V roku 2020 tento pomer presiahol 260 % ​​(v dôsledku stimulačných balíčkov). Nízke úrokové sadzby, makroekonomická stabilita a malé percento dlhu v držbe zahraničných investorov však spôsobili, že s dlhovou službou zatiaľ nie sú žiadne problémy.  

Vďaka stabilnej makroekonomickej situácii, prebytku bežného účtu a absencii problémov s predlžovaním dlhu sa Japonsko teší dobrému ratingu. Agentúra S&P stanovila rating vládneho dlhu na A+, zatiaľ čo Fitch A.

Japonsko má výrazný prebytok bežného účtu, čo dokazuje, že krajina vychádzajúceho slnka je exportérom kapitálu. V dôsledku toho je Japonsko menej citlivé na „vonkajšie šoky“, ktoré spôsobujú odliv kapitálu. 

Zdroj: Svetová banka

bankový sektor

Japonskému bankovému sektoru dominuje „veľká päťka“, do ktorej patria Mitsubishi UFJ Financial Group, Sumitomo Mitsui Financial Group, Mizuho Financial Group, Japan Post Bank a Norinchukin Bank. Podľa údajov zhromaždených Federálnou rezervnou bankou St. Louis „veľká päťka“ ovláda viac ako 64 % aktív. 

Zdroj: https://fred.stlouisfed.org/

Svetový obchod

Japonská ekonomika je oveľa menej orientovaná na export ako svetová. Vplyv exportu je oveľa nižší ako v Južnej Kórei (40 %) alebo Vietname (106 %). Nižšie uvádzame porovnanie vybraných krajín:

Zdroj: Svetová banka

Dobrou definíciou pozície na obchodnej mape je index otvorenosti obchodu, ktorý určuje vzťah medzi obchodným obratom (export a import) a HDP danej krajiny. Čím vyšší je index, tým dôležitejší je medzinárodný obchod v ekonomike krajiny. V prípade Japonska je zrejmé, že ide o ekonomiku oveľa menej závislú na obchode ako vietnamská či kórejská.

Zdroj: Svetová banka

Japonsko je jedným z najväčších exportérov na svete. Podľa údajov zozbieraných Svetovou bankou bolo Japonsko klasifikované na 4. mieste. Hodnota exportu sa odhadovala na 905 miliárd dolárov. To je viac ako export zo Spojeného kráľovstva, Francúzska či Ruska. Nejde však o typickú exportne orientovanú ekonomiku. Za posledných 25 rokov Japonsko vo všeobecnosti zaznamenalo obchodný prebytok s tovarom a službami.

Zdroj: Svetová banka – obchodná bilancia

Japonský obchod sa naďalej sústreďuje na ázijský a americký trh. Najväčšími obchodnými partnermi sú USA a Čína. Platí to pre export aj import. 

Vo vývoze dominujú automobilové diely a automobily (21,1 %). Nasledujú priemyselné zariadenia (19,4 %) a elektronické zariadenia (14,6 %). 

Kam smeruje mexický export – hlavní partneri

Najväčší kupujúci Mexický tovar sú dve najväčšie ekonomiky sveta. Najväčšia časť exportu smeruje do Spojených štátov amerických (140,4 miliardy USD). Ďalším hlavným smerom obchodu je Čína (134,6 miliárd USD). Ďalšími kľúčovými exportnými destináciami sú hlavné ázijské trhy.

Zdroj: UN Comtrade

Odkiaľ Japonsko dováža - hlavní partneri

Viac ako pätina dovozu pochádza z Číny. Ďalším významným partnerom sú Spojené štáty americké.  Okrem krajín v regióne východnej Ázie sú dôležitými partnermi exportéri uhľovodíkov (Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty).

Zdroj: UN Comtrade

Vzhľadom na vzácne zdroje surovín Japonsko dováža veľa uhľovodíkov. Nie je preto prekvapujúce, že uhľovodíky tvoria až 21,6 % dovozu. Ďalšími významnými dovoznými produktmi boli priemyselné zariadenia (9,8 %) a elektromechanické zariadenia (13,7 %). Za zmienku tiež stojí, že kovové rudy predstavujú viac ako 3 % celkového dovozu.

Demografia – zdravá demografická štruktúra

Podľa údajov Organizácie Spojených národov malo Japonsko v roku 2020 približne 126,5 milióna obyvateľov. To znamená, že ide o jednu z najľudnatejších krajín na svete.

Podľa OSN klesne počet obyvateľov Japonska v priebehu nasledujúcich 30 rokov na 105,8 milióna. Nižšie je uvedené porovnanie so Spojenými štátmi a Južnou Kóreou. V dôsledku poklesu populácie Japonsko nebude môcť ťažiť z vysokého podielu obyvateľstva v produktívnom veku na celkovej populácii. Starnutie populácie bude mať negatívny vplyv na hospodársky rast.

Zdroj: UN World Population Prospects 2019

Japonsko je krajina s vysokou mierou urbanizácie. Podľa údajov zhromaždených CIA žije v mestách viac ako 91,7 % populácie. Najväčším ekonomickým centrom Japonska je hlavné mesto krajiny – Tokio. Podľa japonského štatistického úradu počet obyvateľov mesta presahuje 9 miliónov.

Demografická štruktúra v Japonsku je predzvesťou pokračujúceho starnutia populácie. Nízka miera plodnosti (1,43) naznačuje, že demografická pyramída sa má v najbližších 30 rokoch zhoršiť. Kvôli ťažkostiam s imigráciou sa nízka pôrodnosť „nepokryje“ „povolením“ veľkého počtu imigrantov do Japonska (čo by zlepšilo demografickú štruktúru).

To znamená, že sa dá očakávať výrazný nárast demografického zaťaženia. Starý pomer závislosti je 48,0 %. Ide o ukazovateľ, ktorý vydeľuje počet ľudí vo veku nad 64 rokov počtom ľudí v produktívnom veku (15-64). Pred 50 rokmi bola sadzba 10 %.

Sčítanie

Japonsko je jednou z najväčších ekonomík na svete. Má dobre rozvinutý automobilový, oceliarsky, elektronický a presný strojársky priemysel. Krajina je z hľadiska obchodu úzko prepojená so svojimi ekonomikami  iné ázijské krajiny. Dôvodom je geografická blízkosť a dynamický rast tejto oblasti. Hlavnými obchodnými partnermi sú stále USA a Čína. 

Krajina vychádzajúceho slnka je krajinou so stabilnou makroekonomickou situáciou. Japonsko je však rozvojová krajina s menšími problémami s korupciou (podľa Index vnímania korupcie) a vysokou mierou rodovej nerovnosti. 

Krajina je v indexe HDI na 19. mieste. V dôsledku prasknutia realitnej bubliny v 90. rokoch sa zastavila konvergencia s americkou ekonomikou (PKP PPP na obyvateľa). Napriek pomalému ekonomickému rastu a vysokej zadlženosti je jen klasifikovaný ako bezpečný prístav. Pokles populácie a starnutie populácie budú problémom hospodárskeho rastu. Treba si však uvedomiť, že rýchle zavádzanie robotizácie môže pomôcť zvýšiť produktivitu, čím sa „zakryjú“ demografické problémy. Už v roku 2017 bolo Japonsko na čele „robotizovaných“ krajín s 308 robotmi na 10 000 zamestnancov. Pre porovnanie, Spojené štáty americké mali index 200 a Švajčiarsko - 129. Napriek vašim problémom sa oplatí mať japonský trh na "investičnom radare".