Ázia je najdynamickejšie centrum sveta

Podľa prognóz Medzinárodného menového fondu (MMF) má byť ázijsko-pacifický región v roku 2023 najdynamickejším centrom sveta, a to najmä vďaka optimistickým predpovediam pre Čínu a Indiu. Očakáva sa, že dve najväčšie rozvíjajúce sa ekonomiky regiónu budú v tomto roku tvoriť približne 50 % globálneho rastu, pričom zvyšok ázijsko-pacifického regiónu bude predstavovať ďalšiu pätinu.

Vďaka proaktívnym opatreniam, ktoré zaviedli tvorcovia politiky v Ázii na zmiernenie systémového rizika, bol región relatívne odolný voči nedávnym bankovým turbulenciám, ktoré sužujú USA a Európu. To pomohlo zmierniť obavy na trhu a vďaka priaznivým podmienkam financovania pre štátnych emitentov a stabilizácii ázijských mien sa obnovili kapitálové toky do ázijských ekonomík.

Koordinované sprísňovanie menovej politiky centrálnymi bankami v kombinácii s nižšími cenami komodít a nákladmi na dopravu viedlo k prvým príznakom zmiernenia inflačných tlakov v Ázii.

Zatiaľ čo sa však finančné podmienky z minuloročného vrcholu neistoty zlepšili, jadrová inflácia v regióne zostáva rovnaká ako inde vo svete. Globálne trendy naďalej potenciálne prispievajú k nestabilite v regióne a ekonomické podmienky v tejto oblasti nie sú imúnne voči rastúcej globálnej nestabilite zaznamenanej v posledných mesiacoch. V dôsledku toho je región naďalej zraniteľný voči negatívnym vplyvom nestabilného trhového prostredia.

SPRIEVODCA: Nikkei, Hang-Seng, Kospi - Ako investovať do ázijských indexov?

Ekonomická expanzia

Otvorenie čínskej ekonomiky je pre región kľúčové. Očakáva sa, že to povedie k oživeniu súkromnej spotreby, čo povedie k oživeniu hospodárskeho rastu v Číne. Rovnako ako vo zvyšku sveta sa očakáva, že domáci dopyt zostane v roku 2023 hlavným ťahúňom rastu Ázie.

Oživenie súkromnej spotreby bolo podporené stiahnutím nadmerných úspor, čo odrážalo kombináciu blokovania výdavkov, túžbu zvýšiť preventívne úspory a veľké vládne transfery. Očakáva sa, že zvýšená spotreba bude v tomto roku pokračovať, keďže miery úspor domácností sa ešte musia normalizovať. Zlepšené vyhliadky a pokračujúce priaznivé finančné podmienky v mnohých ázijských ekonomikách ako také pravdepodobne podporia spotrebu domácností a podnikateľské úverové toky.

MMF predpovedá, že rast HDP v regióne sa v roku 4,6 zvýši na 2023 % z 3,8 % v roku 2022 v dôsledku globálnych a regionálnych faktorov. Rast v Ázii bude ťahaný najmä oživením v Číne a silnou expanziou v Indii. Očakáva sa, že čínska ekonomika v roku 5,2 porastie o 2023 %, zatiaľ čo tempo rastu Indie sa má mierne spomaliť zo 6,8 % v roku 2022 na 5,9 % v tomto roku.

Podobne aj ekonomiky Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) zaznamená pokles rastu z 5,7 % v roku 2022 na 4,6 % v roku 2023. Môže za to mierne zníženie dynamiky domáceho dopytu, sprísnenie menovej politiky, pokles cien komodít a slabší vonkajší dopyt zo Spojených štátov a Európy. Očakáva sa, že rast v Japonsku sa v roku 1,3 mierne zvýši na 2023 % v dôsledku menovej a fiškálnej politiky. Okrem toho pokles technologického cyklu pravdepodobne spomalí rast v Kórei a na Taiwane.

Sú tam aj čierne labute

Očakáva sa, že rôzne vnútorné a vonkajšie faktory ovplyvnia vyhliadky regiónu a potenciálne sa stanú „čiernou labuťou“. Očakáva sa, že spomalenie v technologickom sektore so zníženým predajom polovodičov a nižšími cenami elektroniky predávanej do USA z Ázie ovplyvní vývoz technológií z regiónu. Navyše sú už teraz viditeľné efekty reštriktívnej menovej politiky v regióne v podobe uvoľnenia situácie na trhoch s bývaním a oslabenia dopytu po investíciách do komerčnej a rezidenčnej výstavby. Z krátkodobého až strednodobého hľadiska najväčšie riziko súvisí s možnosťou pretrvávajúcej vysokej inflácie, najmä v prípade rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových ekonomík v Ázii, ktoré sa vyznačujú vysokou úrovňou dlhu.

Najvýraznejšou hrozbou v strednodobom až dlhodobom horizonte ako „čierna labuť“ je však potenciálna geoekonomická fragmentácia vyplývajúca z geopolitického napätia, ekonomického nacionalizmu a potreby chrániť domáci priemysel pred zahraničnými konkurentmi. To by mohlo mať vážne dôsledky pre globálny hospodársky rast a stabilitu, ako aj pre jednotlivé krajiny, ktoré by sa mohli izolovať od kľúčových partnerstiev a hospodárskych sietí.

Vplyv geoekonomickej fragmentácie môže zmeniť rovnováhu síl v globálnej ekonomike, keďže dominantné sily sa snažia presadiť svoj vplyv a chrániť svoje záujmy. To by mohlo viesť k menej kooperatívnemu a roztrieštenejšiemu globálnemu hospodárskemu systému s negatívnymi vplyvmi na medzinárodný obchod, investície a rozvoj. Geoekonomická fragmentácia ako taká predstavuje „čiernu labuť“ najvýznamnejšieho rizika pre hospodársku obnovu v regióne a vo svete.