Makroekonomické ukazovatele - miera nezamestnanosti a priemerná mzda [časť II]

Makroekonomické ukazovatele pozorne sledujú tak inštitucionálni investori a analytici, ako aj retailoví obchodníci. Obrovské množstvo informácií, ktoré nám môžu poskytnúť, nám umožňuje vyvodiť množstvo záverov o súčasnej a minulej situácii krajín, ako aj posúdiť príležitosti a vyhliadky do budúcnosti. Kľúčová je však správna znalosť a dôkladné pochopenie toho, čo daný makro indikátor je a aké informácie nám poskytuje (a ak nie). Po článok o inflácii a HDP, je čas vstúpiť na trh práce. V tejto časti sa budeme zaoberať mierou nezamestnanosti a priemernými mzdami.

Miera nezamestnanosti – qui pro quo

Miera nezamestnanosti je jedna  jeden z najpopulárnejších a najkomentovanejších makroekonomických ukazovateľov. Často vyvoláva množstvo emócií. V prípade miery nezamestnanosti treba pripomenúť, že ide len o ukazovateľ, ktorý má približovať situáciu na trhu práce. Ako každý indikátor má nedostatky, ktoré „skresľujú skutočný obraz“. Pri analýze miery nezamestnanosti je potrebné špecifikovať aj to, či sa analyzuje miera „evidovanej“ nezamestnanosti alebo miera nezamestnanosti vypočítaná pomocou VZPS. 

Najčastejšou sťažnosťou na tento ukazovateľ je „manipulácia“ zo strany vlád, ktoré sa snažia udržať mieru nezamestnanosti čo najnižšiu. „Kľúčovým dôkazom“ sú štatistiky zamestnaných v porovnaní so všeobecnou pracovnou silou (ľudí v produktívnom veku). Toto je však klasické porovnanie „jablká a pomaranče“. Pracovná sila zahŕňa ľudí, ktorí žijú len z predtým naakumulovaného kapitálu alebo sú domáci a nehľadajú si zamestnanie. Sú takíto ľudia „skutoční“ nezamestnaní? 

Miera nezamestnanosti je jedným z meradiel, ktoré sa snažia určiť situáciu na trhu práce v danej krajine alebo regióne. Aby ste pochopili, ako sa počíta nezamestnanosť, musíte poznať definíciu nezamestnaného a profesionálne aktívneho človeka.

Ekonomicky aktívna osoba je každá osoba v produktívnom veku (pracovná sila), ktorá je zamestnaná, samostatne zárobkovo činná alebo klasifikovaná ako nezamestnaná. V Poľsku je pracovný vek stanovený na 18-65 rokov pre mužov a 18-60 rokov pre ženy. 

Skupina zamestnaných alebo samostatne zárobkovo činných osôb zahŕňa okrem iného:

• zamestnávatelia, 
• zamestnanci,
• Outworking,
• agenti,
• Vojaci základnej vojenskej služby,
• Duchovní vykonávajúci pastoračné povinnosti,
• Členovia poľnohospodárskych výrobných družstiev.

ako nezamestnaná osoba akceptuje sa každá zostávajúca osoba bez práce, ktorá si aktívne hľadá zamestnanie a je pripravená ho ihneď prijať.

Medzi profesionálne aktívnych ľudí nepatria napr. študentov v školstve, ľudí žijúcich výlučne z kapitálu a mužov či ženy starajúcich sa o domácnosť. 

Dôležitým ukazovateľom je úroveň odbornej činnosti, ktorá meria úroveň ekonomicky aktívnych ľudí medzi ľuďmi v produktívnom veku. Úroveň tohto ukazovateľa ovplyvňuje okrem iného aj kultúrnych faktorov. V spoločnostiach s konzervatívnym modelom rodiny (manželka alebo partnerka sa má starať o deti a dom) bude miera oveľa nižšia ako v spoločnostiach preferujúcich partnerský model. 

Evidovaná nezamestnanosť

Najpopulárnejšou metódou merania nezamestnanosti je miera evidovanej nezamestnanosti. Ide o opatrenie vypracované na základe registrov vedených okresnými úradmi práce. Definícia nezamestnaného bola bližšie špecifikovaná v zákone o podpore zamestnanosti a inštitúciách trhu práce. Osoba definovaná ako nezamestnaná musí mať najmenej 18 rokov a najviac 60 rokov v prípade žien a najviac 65 rokov v prípade mužov. Niektoré ďalšie kritériá, ktoré musí nezamestnaná osoba spĺňať:

• nevznikol jej nárok na starobný alebo invalidný dôchodok (pracovná, školský, sociálny, rodinný) v sume presahujúcej polovicu minimálnej pracovnej odmeny,
• nepredložil žiadosť o vstup do CEIDG,
• nedosahuje mesačný príjem presahujúci polovicu minimálnej mzdy za prácu, 
• nevlastní poľnohospodársku nehnuteľnosť s výmerou presahujúcou 2 ha,
• Nie je študentom denného štúdia,
• Nie v škole (okrem škôl pre dospelých),
• Hľadá alebo je pripravená pracovať.

Z tohto dôvodu sa ľudia, ktorí si túto prácu nehľadajú, nemôžu počítať ako nezamestnaní (vyžaduje sa hľadanie alebo pripravenosť). Na druhej strane v evidencii nezamestnaných sú ľudia, ktorí pracujú načierno, ktorí využívajú registráciu na úrade, aby mali poistenie. Ako vidíte, nie je to dokonalý ukazovateľ.

Zdroj: vlastná štúdia založená na údajoch zverejnených na stat.gov.pl

miera nezamestnanosti VZPS

Od roku 1992 odbornú aktivitu poľského obyvateľstva zisťuje Centrálny štatistický úrad (GUS) za pomoci tzv. BAEL (Štúdia ekonomickej aktivity obyvateľstva). Prieskum centrálnym štatistickým úradom je súčasťou projektu European LFS (Labor Force Survey), teda Európskeho prieskumu pracovných síl. Pri meraní aktivity pomocou VZPS navštívia anketári viac ako 30 000 domácností a opýtajú sa 90 000 ľudí. 

Podľa BAEL boli ľudia klasifikovaní ako zamestnaní pracovať aspoň 1 hodinu počas posudzovaného obdobia a dostával za to odmenu. To znamenalo, že boli zamestnaní, samostatne zárobkovo činní alebo pracovali na vlastnej či prenajatej farme. Ľuďom pracovné zahŕňajú okrem iného členovia rodinyktorý bez dohodnutej odmeny pomáhal pri vedení rodinnej firmy. Ľuďom pracovné Patria sem aj ľudia, ktorí mali prácu, ale nevykonával ju (napríklad pre chorobu, materskú, rodičovskú alebo dovolenkovú dovolenku) alebo z iných dôvodov, ak prestávka v práci bola do 3 mesiacov. 

Nezamestnaných boli klasifikovaní ako ľudia vo veku 15-74 rokov, ktorí spĺňajú tieto podmienky:

• Počas skúmaného týždňa nemali prácu,
• Aktívne ju hľadali,
• Boli pripravení pracovať do dvoch týždňov od prieskumu.

Medzi nezamestnaných patrili aj ľudia, ktorí boli nezamestnaní, ale potvrdilo sa to  majú „hotovú prácu“, do ktorej nastúpia do 3 mesiacov.

Pasívnych ľudí odborne je to skupina ľudí vo veku od 15 do 74 rokov spĺňajúca tieto podmienky:

• Počas kontrolovaného týždňa neboli zamestnaní,
• Nepracovali, hľadali si prácu, ale neboli pripravení ju prijať do dvoch týždňov od štúdia,
• Nehľadali si prácu, nepracovali alebo mali „urobenú prácu“, ale očakávali, že do nej nastúpia v období dlhšom ako 3 mesiace.  

Medzi ekonomicky neaktívnymi existuje aj skupina definovaná ako „odradení“. Zahŕňa ľudí, ktorí si prácu nehľadajú, pretože sú presvedčení, že ju aj tak nenájdu.

Nižšie je uvedený graf miery nezamestnanosti vypočítanej metódou VZPS. Údaje sú sezónne očistené:

Zdroj: vlastná štúdia založená na údajoch zverejnených na stat.gov.pl

Nezamestnanosť a ekonomika

Úroveň nezamestnanosti má veľký vplyv na mnohé faktory: od zárobkov v ekonomike až po náladu verejnosti. Klesajúca miera nezamestnanosti zvyšuje tlak na zamestnávateľov. Súťaž o zamestnancov si vynucuje zvyšovanie miezd. 

Výrazné zvýšenie miezd podnecuje podnikateľov hľadať úspory. Jedným z riešení je prilákanie imigrantov (napr. prílev pracovníkov z Ukrajiny a Bieloruska do Poľska), ktorí sú pripravení pracovať za nižšiu cenu. Druhým spôsobom je automatizovať svoje pracovné procesy viac, aby ste platili viac peňazí, ale menej zamestnancov (zvýšená produktivita). Automatizácia sa môže vzťahovať na manuálnu prácu (napr. v automobilke) aj duševnú prácu (napr. v účtovníctve).  

Ak firma nedokáže rýchlo zautomatizovať svoje procesy alebo prilákať lacnejších zamestnancov zo zahraničia, zamestnávatelia sú nútení zvyšovať ceny alebo znižovať marže. Ak sa podnik rozhodne zvýšiť ceny, zvýši sa inflačný tlak v ekonomike. V prípade zvýšenia odmeny sa vývozcovia ocitajú v zložitejšej situácii, keďže pri absencii iných zmien sa zvyšuje jednotková cena produktu alebo služby.

Ďalším pozitívom poklesu nezamestnanosti je nárast spotreby v ekonomike. Zlepšenie životnej úrovne domácností sa premieta do zvýšených nákupov v rôznych odvetviach – od zábavy, cez cestovanie, oblečenie, až po vzdelávanie.

V prípade nárastu nezamestnanosti dochádza k znižovaniu inflačných tlakov, oslabovaniu maloobchodných tržieb a odďaľovaniu procesov zvyšujúcich organizačnú efektivitu podniku v súlade so zásadou „prečo modernizovať, keď sú náklady na prácu nízke“.

Priemerná mzda

Pod článkami o priemernej mzde často nájdete komentáre typu „to je lož, nepoznám nikoho, kto toľko zarába“ alebo „priemer klame! V priemere máme so psom tri nohy. 

Priemer nie je ideálny ukazovateľ, je to zjednodušenie reality. Ak sa nedokonalý ukazovateľ aplikuje na takú citlivú tému, akou sú mzdy, zvyšuje sa riziko nesprávnej interpretácie a zbytočných emócií. Je potrebné pochopiť, že priemer najčastejšie nie je rovnaký ako medián. Na druhej strane, medián je zvyčajne odlišný od dominantného.  

Aby sme pochopili vzťahy medzi údajmi, je potrebné pripomenúť si niektoré štatistické vzorce. 

aritmetický priemer je vypočítaná hodnota súčtom množiny hodnôt a jej vydelením počtom prvkov v tejto množine. 

medián je to stredná hodnota. To znamená, že medián rozdeľuje úrodu na dve polovice. Nad a pod hodnotou mediánu je rovnaký počet položiek (pozorovaní). Je to medián, ktorý sa najviac približuje intuitívnemu pojmu „stredný“. V špecifických situáciách sa priemer rovná mediánu. V prípade zárobku to však neplatí.

dominanta je to namiesto toho najbežnejšia hodnota v danej množine. V prípade postupnosti čísel: 1,1,2,2,2,5,7,100 je dominantným číslom číslo 2, ktoré sa v 8-prvkovej množine vyskytuje 3-krát.

Vzťahy medzi priemerom, mediánom a modusom závisia od šikmosti systému. Nižšie je uvedený diagram zobrazujúci vľavo skosené (negatívne), symetrické (normálne) a vpravo skosené (pozitívne).

Zdroj: researchgate.net

Ak je rozvrh symetrické znamená to, že priemer sa rovná mediánu a ten sa rovná modusu. Je to veľmi zriedkavý obchod v ekonomike.

Rozvrh vpravo zošikmený je situácia, keď sa distribúcia údajov „natiahne“ doprava. Horná časť rozloženia je posunutá doľava, zatiaľ čo napravo od grafu je veľmi veľký „chvost“. Je to situácia, keď je priemer väčší ako medián a tento je väčší ako dominantný.

Rozvrh vľavo šikmo je situácia, keď sa distribúcia údajov „natiahne“ doľava. Horná časť rozloženia je posunutá doprava, ale naľavo od grafu je veľmi veľký „chvost“. Toto je situácia, keď je priemer menší ako medián a tento je menší ako dominantný.

Pri mzdách ide o situáciu, keď je rozdelenie zárobkov pravostranné. To znamená, že medián zárobkov je pod priemerom. Môže za to veľmi veľký „pravý chvost“, teda tých pár zamestnancov, ktorí veľa zarábajú. To spôsobí, že sa priemer „nafúkne“. 

V Poľsku údaje pripravuje Centrálny štatistický úrad (GUS) a zverejňuje sa mesačne. Mzda sa vzťahuje na sektor podnikov s viac ako 10 zamestnancami. Hodnota priemernej mzdy sa uvádza v hrubej výške. Odmeňovanie sa zároveň vzťahuje len na osoby zamestnané na pracovnú zmluvu. V dôsledku toho vyššie uvedené štatistiky nezahŕňajú:

• zamestnanci mikropodnikov,
• Živnostník,
• Zamestnaný na základe občianskoprávnych zmlúv.

To znamená, že priemer sa počíta len z určitého segmentu celého trhu práce. Okrem iného špecialisti pracujúci na vlastnom podnikaní, slobodní povolaní využívajúci mandátne zmluvy a na konkrétnu prácu, ako aj zamestnanci veľmi malých spoločností.

Index priemernej mzdy tak možno považovať za index odzrkadľujúci situáciu na trhu práce „približne“. V situácii klesajúcej nezamestnanosti a ekonomického rastu bude indikátor rásť, zatiaľ čo počas dlhých recesií a rastúcej nezamestnanosti bude indikátor fungovať s najväčšou pravdepodobnosťou oveľa slabšie.

Ukazovateľ priemernej mzdy je dôležitý pre ľudí, ktorí podnikajú. Práve z tohto pomeru sa vypočítava základ pre výpočet odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Pre osobu, ktorá podniká (bez daňových úľav), je základom pre výpočet príspevkov na sociálne zabezpečenie 60 % predpokladanej priemernej mzdy. V prípade odvodu na zdravotné poistenie je základom pre výpočet 75 % predpokladanej priemernej mzdy.

ČSÚ každé dva roky zverejňuje údaje o mediáne a dominantnom postavení príjmov v Poľsku. Podľa údajov zozbieraných v októbri 2018 bol medián približne o 900 PLN nižší ako priemer (4095 PLN vs. 5004 PLN). Na druhej strane, dominantná bola okolo 2380 280 PLN, čo bolo o 2018 PLN viac ako minimálna mzda v októbri 2100 (XNUMX XNUMX PLN). Malo by sa však pamätať na to, že dominantný znak v takýchto veľkých súboroch údajov má malú interpretačnú hodnotu, takže ho možno pri analýze zárobkov zamestnancov vynechať. Nižšie je uvedený graf znázorňujúci zmenu hrubej mzdy v podnikovom sektore.

Zdroj: vlastná štúdia na základe údajov o stat.gov.pl

Rozdiely v priemerných mzdách medzi jednotlivými odvetviami sú veľmi veľké. To je jasne vidieť v tabuľke nižšie, ktorá porovnáva priemer podnikového sektora s odevným (červená) a komunikačným a informačným (oranžová) sektorom.

Zdroj: vlastná štúdia založená na údajoch zverejnených na stat.gov.pl

Priemerná odmena a hospodárnosť

Priemerná odmena je ukazovateľ, ktorý umožňuje sledovať zmeny odmeňovania v definovanej výskumnej skupine. Zároveň môže byť záchytným bodom pre ľudí, ktorí sa menia a hľadajú si prácu. Nárast priemernej mzdy súvisí s celkovou situáciou na trhu práce. Ak miera nezamestnanosti klesne, zvýši sa tlak na mzdy. To sa následne premieta do rastu miezd v ekonomike. Nárast miezd a platov zvyšuje spotrebiteľský dopyt, čo by malo byť viditeľné na údajoch o maloobchodných tržbách.