Dlhový strop a odstavenie vlády – príležitosť alebo hrozba pre investorov?

Dlhový limit v Spojených štátoch je v poslednom čase v médiách, nielen finančných. Chytľavejšie titulky ohrozujú bankrot Spojených štátov. To povedie k tzv Pád vlády. Je to však naozaj také hrozné, ako to vykresľujú médiá? Alebo je to možnosť selektívneho výberu predražených firiem? V tomto článku vám v krátkosti predstavíme, čo to je Vládný dlhový limit oraz Pád vlády.

Limit dlhu je vyrobený z gumy

Médiá radi prihrievajú veci. Pravdou však je, že hranica dlhu už bola zvýšená viac ako 70-krát. Väčšinu času bolo ľahké zdvihnúť. Vyskytli sa však situácie, keď išlo o politický spor. Čím dlhšie takýto spor trvá, tým sú investori neistejší. Niekedy sa politický konflikt ukáže ako neriešiteľný. V dôsledku toho vláda nemá zdroje na financovanie svojej činnosti. Potom máme do činenia s vládnym odstavením, teda Government Shutdown.

Stručná história amerického dlhu

Aby sme lepšie pochopili celý obraz, musíme sa vrátiť do nie tak vzdialenej histórie. Pred prvou svetovou vojnou nebolo zadlžovanie americkej vlády jednoduché. Zakaždým, keď vláda musela presvedčiť Kongres, aby si vzal novú pôžičku. Bolo to veľmi nepohodlné, ale žiadna politická strana za to nechcela prejsť "neekonomický". V tých časoch vládny dlh nebol ničím, na čo by sme mali byť, mierne povedané, hrdí.

Prvá svetová vojna situáciu zmenila. V roku 1917 vstúpili Spojené štáty do vojny proti centrálnym mocnostiam. Podľa existujúcich zákonov musel každý dlh financovaný výdavok schváliť Kongres. Vtedy to bola zbytočná strata času. Politici s uzákonením súhlasili Druhý zákon o dlhopisoch slobody z roku 1917. Vydaním poverila vládu vojnové dlhopisy. V tom čase bola horná hranica dlhu stanovená na 15 miliárd dolárov. To dalo vláde slobodu financovať vojnové úsilie.

Vojna sa po roku skončila, no limit sa nezrušil. Treba však pripomenúť, že povojnové obdobie bolo pre americkú ekonomiku veľmi dobré. Už bolo načase „Roaring Twenties". Americká vláda sa deficitu obávať nemusela. V tom čase federálna vláda zaznamenala rozpočtové prebytky v každom z fiškálnych rokov obdobia 1920 - 1930. USA potom znížili federálny dlh. Pomohli tomu vysoké daňové príjmy. Fiškálny rok 1927 bol obzvlášť dobrý a skončil sa prebytkom vyše 1,1 miliardy dolárov. Prelomil dobré časy Veľká depresia. Viedlo to k bezprecedentnej nezamestnanosti a zníženiu rozpočtových príjmov. V roku 1933 predstavovali federálne príjmy len polovicu toho, čo boli pred hospodárskou krízou.

FD Roosevelt - tvár New Dealu. Zdroj: wikipedia.org

Nová dohoda zmenili pravidlá hry. Odteraz sa „štát nočného strážcu“ zapísal do histórie. Namiesto toho bol zavedený široko chápaný intervencionizmus. Verejné práce a následné vládne agentúry vyrástli ako huby po daždi. To znamenalo, že vláda musela financovať svoje výdavky deficitom. Tento vyrástol na veľmi vysoké úrovne. V roku 1936 bol deficit vyše 4,3 miliardy dolárov s príjmami 3,9 miliardy dolárov. Dlh voči HDP bol vtedy 40 %. V nasledujúcich troch rokoch bol deficit medzi 2 % a 5 % HDP. Vo fiškálnom roku 1939 bol dlh približne 40 miliárd dolárov, čiže 43 % HDP.

Práve v tomto roku bol zavedený ďalší zákon upravujúci dlh. Bola ním ona Zákony o verejnom dlhu z roku 1939. Podľa nového zákona bol stanovený limit na celý verejný dlh. V roku 1941 sa dlhový limit zvýšil na 65 miliárd dolárov.

1941 – 1979: Vojna a kolaps Bretton Woods systému

Pripojenie sa k druhej svetovej vojne na strane spojencov znamenalo, že USA museli opäť výrazne zvýšiť výdavky. Deficit stále viac rástol spolu s limitom dlhu, ktorý sa každý rok zvyšoval. V roku 1945 bola jeho hranica stanovená na 300 miliárd dolárov. Dlh k HDP vtedy dosiahol 112 % HDP. Na tie časy to bol astronomický dlh. To prinútilo politickú elitu riadiť verejné financie konzervatívnejšie. S cieľom prinútiť vládu k odpusteniu dlhu bol dlhový limit znížený na 275 miliárd dolárov.

Pomohlo znížiť dlh povojnovej ekonomickej expanzie. Krajiny Európy, ktoré sa spamätávajú z vojnovej devastácie, potrebovali doslova všetko. To znamenalo, že súčasne došlo k zvýšeniu daňových príjmov so znížením verejných výdavkov (hlavne na armádu). Došlo k rýchlemu poklesu pomeru dlhu k HDP. Dlh nezvýšila ani kórejská vojna. Výdavky na obranu Južnej Kórey boli financované najmä z daní.

Obdobie do kolapsu Bretton Woods systému bolo obdobím nízkych deficitov. Dlh rástol pomalšie ako rast HDP. To umožnilo znížiť pomer dlhu k HDP. V roku 1974 to bolo 24,6 %. V roku 1963 bol limit dlhu znížený naposledy.

V roku 1974 bola uzákonená Kongresový zákon o rozpočte a kontrole impérií z roku 1974 – malo to uľahčiť spracovanie deficitu. V praxi to uľahčilo tvorbu rozpočtov s väčším deficitom. V analyzovanom období bol dlhový limit zvýšený 41-krát.

1980–1992: Reganómia a koniec studenej vojny

Ronald Reagan. Zdroj: wikipedia.org

Dlhová explózia čiastočne súvisela s opustením zlatého štandardu. USA tým, že pozastavili konvertibilitu dolára za zlato, sa deficitu obávať nemuseli. Aspoň dovtedy, kým dopyt po dolári zostane vysoký. Spočiatku boli deficity v 70. rokoch pod kontrolou. Vyskytol sa však problém stagflácia. Toto to spôsobilo liberalizácia ekonomiky a odklon od keynesiánstva sa stávali čoraz módnejšou. Začala sa éra monetarizmu a neoliberalizmu. Počas prezidentovania Ronalda Reagana došlo k zníženiu daní (horná hranica znížená zo 70 % na 28 %). Zároveň sa zvýšili vojenské výdavky. To viedlo k zvýšeniu dlhu k HDP z 26,2 % na 40,9 %. Napriek skončeniu studenej vojny deficit naďalej rástol. V roku 1992 to bolo už 48,3 %.

V tom čase došlo k ďalšiemu zvyšovaniu dlhového limitu. Najväčší v rokoch 1980 - 1992 prebehol v roku 1990. Potom sa deficit zvýšil o viac ako 900 miliárd dolárov. Dôvodom bola vojna v Perzskom zálive. USA potrebovali finančné prostriedky na financovanie Púštnej búrky. Stojí za to pripomenúť, že napriek dobrej kondícii americkej ekonomiky došlo ku kríze dlhového limitu. Nedostatok kompromisu viedol k odstaveniu vlády.

Od januára 1980 do decembra 1992 sa hranica dlhu zmenila až 23-krát. Je to oveľa častejšie ako raz za kalendárny rok. Počas tohto obdobia došlo k početným odstávkam vlády, ktoré však trvali nanajvýš len niekoľko dní.

1993 - 2008: Od Clintonovej po boom rizikových hypoték

Ekonomický rozmach 90. rokov XNUMX. storočia spôsobil zvýšenie rozpočtových príjmov. Zároveň došlo k zvýšeniu daní počas pôsobenia Clintonovej. V dôsledku toho došlo k pomalému znižovaniu dlhu k HDP. V roku 2001 bol pomer dlhu k HDP 33 %.

V nasledujúcich rokoch deficit rástol v dôsledku znižovania daní (podľa programu GW Busha) a vojen v Iraku a Afganistane. V rokoch 2001 až 2008 sa dlh takmer zdvojnásobil z 3,3 bilióna dolárov na 6,3 bilióna dolárov. Napriek samotnému nárastu dlhu nenastal výrazný problém so zvýšením dlhového limitu. Ekonomika USA sa zdala silná a pomer dlhu k HDP bol na slušných úrovniach (okolo 60 % HDP).

Pod fasádou „stability“ sa však ukrýval Čierna Labuť. Bol trh s rizikovými hypotékami i pád Lehman Brothers. Finančná kríza spôsobila nárast verejného dlhu. Vláda sa snažila zachrániť mnohé ohrozené inštitúcie. Problémom boli aj klesajúce príjmy vyplývajúce z nižších ziskov amerických korporácií a rastúcej nezamestnanosti. Od januára 1993 do decembra 2008 sa dlhový limit zvýšil 11-krát. Naposledy v októbri 2008 (o 700 miliárd dolárov). Dôvodom bol balík pomoci pre americké firmy.

Od roku 2009: Svet po kríze a COVID

Od prasknutia americkej realitnej bubliny došlo k bezprecedentnému nárastu amerického dlhu. Nárast dlhu spôsobil, že jedna ratingová agentúra v roku 2011 znížila rating USA z AAA na AA+. Napriek tomu sa republikáni ani demokrati nechystali zaviesť výrazné úsporné opatrenia. Dlh stúpol nad 100 % HDP. Bolo to na vysokej úrovni, ale pod kontrolou. Existovali šance na zníženie tohto ukazovateľa v dôsledku rýchlejšieho ekonomického rastu. Vysoká úroveň dlhu zabránila demokratom zaviesť väčšiu sociálnu sieť.

Práve keď sa zdalo, že dlh je pod kontrolou, nastal COVID-19. Zastavenie ekonomiky v Číne alebo Spojených štátoch narušilo dodávateľské reťazce. To viedlo k výraznému poklesu HDP. Vláda zasiahla stimulmi pre podniky a občanov. V dôsledku toho dlh k HDP presiahol 120 % HDP.

Od vypuknutia krízy v rokoch 2007-2009 sa politická trieda oveľa horšie vyrovnáva s politickými kompromismi. V dôsledku toho došlo k 4 veľkým krízam dlhového limitu (2011, 2013, 2021, 2023). Okrem toho došlo k ďalším dvom významným „odstávkam vlády“ (2013, 2018). Je vidieť, že americkí politici začali k rokovaniam o rozpočte a dlhovej hranici pristupovať oveľa ostrejšie.

Od januára 2009 do 24. mája 2023 došlo k 12 zvýšeniam dlhového limitu (vrátane niektorých technických). K poslednému zvýšeniu dlhového limitu došlo v októbri 2021. Limit bol stanovený na 31 400 miliárd dolárov.

V súčasnosti existuje iná verzia divadla, ktorou je dlhový limit (Vládný dlhový limit). Ak sa pozrieme na graf nižšie, môžeme vidieť, že od roku 1972 došlo k viac ako 50 nárastom dlhového limitu. Nejde teda o žiadnu novinku. Jasne vidíte obdobie od roku 2017 do roku 2021. V priebehu rokov sa dlhový limit zvýšil o 13,3 bilióna dolárov.

zdroj: vlastná štúdia

Ako môžete vidieť z histórie amerického dlhu, samotný dlhový limit nie je novým fenoménom. Objavuje sa veľmi často. Médiá sa oňho zaujímajú až vtedy, keď sa strany politického sporu nevedia dohodnúť. Tu začína politické divadlo a začína sa výmena „jemností“ medzi demokratmi a republikánmi.

Je dôležité si uvedomiť, že samotná úroveň dlhu USA je vysoká, no na svete sú krajiny s oveľa vyššou úrovňou dlhu. Ako príklad možno uviesť Japonsko, ktorej pomer dlhu k HDP presahuje 260 %. Niektoré krajiny majú podobné úrovne dlhu. Príkladom môže byť Francúzsko, kde je pomer dlhu k HDP vyše 111 %.

Government Shutdown – Strach má veľké oči

Investori sa primárne neboja samotného dlhového limitu, ale scenára, v ktorom sa demokrati a republikáni nedokážu zladiť. Po prekročení dlhového limitu už krajine nemôžu vznikať nové záväzky. Vzhľadom na to, že značná časť výdavkov je financovaná z dlhu, tento limit si vyžaduje úspory. Vláda ide do úsporného režimu. Niektorí zamestnanci idú na dovolenku. To neznamená, že štát nefunguje. Súdy, FBI, CIA, armáda stále fungujú. Národné parky a múzeá sú zatvorené. Niektorí funkcionári navyše nevykonávajú svoje funkcie. V dôsledku toho sa počas nej nebudú vybavovať niektoré úradné záležitosti Pád vlády.

Webová stránka GAO.gov má grafiku, ktorá dokonale ilustruje fenomén titulu. Ukazuje, že odstavenie vlády nie je samozrejmosťou. Od roku 1993 sa tak stalo len v troch fiškálnych rokoch: 1995/1996, 2013/2014 a 2018/2019. Najdlhšie odstavenie vlády trvalo 35 dní.

Obdobia a počet odstávok vlády. Graf zobrazuje fiškálne roky, nie kalendárne roky. Zdroj: GAO.gov

Ako reaguje akciový trh Pád vlády?

Stojí za to pozrieť sa na problematiku súvisiacu s politickou krízou z pohľadu investorov na akciovom trhu. Teoreticky sa zdá, že takáto situácia by mala spôsobiť prudký výpredaj na akciovom trhu. Naozaj to tak bolo?

Pozrieme sa na tri najvážnejšie krízy súvisiace so zastavením fungovania niektorých vládnych agentúr:

• 1995 / 1996,
• 2013 / 2014,
• 2018 / 2019.

plechovka 1995/1996

Polovica 90. rokov bola pre Spojené štáty zlatým vekom. Krajina vyhrala studenú vojnu a stala sa nespornou ekonomickou, vojenskou a politickou mocnosťou. Už vtedy však politický spor viedol k jednému z najdlhších odstávok americkej vlády. Uskutočnil sa na prelome rokov 1995 a 1996. Potom boli úrady dvakrát zatvorené. Prvýkrát medzi 14. a 19. novembrom 1995. Druhýkrát medzi 16. decembrom 1995 a 6. januárom 1996.

Poďme sa pozrieť na situáciu investorov počas odstávky vlády. Od minima z 15. novembra na maximum z 8. januára stúpol S&P 500 o 30 bodov, teda približne o 5 %. Ak sa však pozrieme na obdobie rokov 1995 až 1997, uvedomíme si, aký nepodstatný bol tento jav pre dlhodobého investora.

Ako vidíte, ak by sme nevedeli, kedy bola vláda USA obmedzená, pravdepodobne by sme si vybrali väčšie revízie z rokov 1996 a 1997.

Trh k celému rozruchu pristúpil veľmi pokojne. Niet divu. Spojené štáty mali nízky pomer dlhu k HDP, solídny ekonomický rast a priaznivé makroekonomické prostredie. Navyše, USA zažívali technologický boom súvisiaci so šírením internetu. Trh rozhodol, že ide len o politické šarvátky a nie o skutočné finančné problémy.

2013./2014

Ide o tretie najdlhšie podujatie tohto druhu v histórii USA (po rokoch 2018/2019 a 1995/1996). Obdobie obmedzenia funkčnosti samotnej vlády trvalo 16 dní. Počas Pád vlády 800 000 federálnych zamestnancov bolo prepustených. Na druhej strane 1,3 milióna bolo povinných pracovať bez uvedenia termínu úhrady za vykonanú prácu. Potom došlo k sekvestrácii, teda k automatickému znižovaniu federálnych výdavkov. Patová situácia bola čiastočne výsledkom politického sporu. Kongres bol rozdelený. Jeden dom ovládali demokrati, druhý republikáni. Konzervatívnejšie krídlo republikánov požadovalo zmeny v Obamacare (výrazné zníženie jej nákladov). Demokrati nesúhlasili. Odstávka niektorých inštitúcií trvala 16 dní (1.-17). Nakoniec sa podarilo dosiahnuť kompromis medzi demokratmi a republikánmi.

Ako sa mu darilo index S&P 500 v sledovanom období? No opäť si to oddýchol. Medzi 1. októbrom a 17. októbrom index S&P 500 vzrástol o viac ako 50 bodov (teda o 3 %). Stojí však za zmienku, že investori boli počas blokovania vlády mierne nervózni. V dôsledku toho na zasadnutí 8. októbra trh klesol o 1,2 %. Deň predtým poklesy predstavovali 0,85 %.

Ak sa pozrieme na graf od roku 2013 do roku 2015, bude tiež ťažké nájsť jedno z najdlhších vládnych odstávok v histórii. Človek by skôr na grafe označil poklesy z leta 2015. Vtedy paniku spôsobil kolaps čínskeho akciového trhu, nie americký dlh.

plechovka 2018/2019

Celkovo ide o najhoršie správanie trhu počas politického sporu a najlepšiu reakciu trhu počas odstavenia vlády. Čo bolo základom politického konfliktu? Obrovský spor medzi demokratmi a okolím prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyústil do neohlásenia žiadneho rozpočtového kompromisu. Jadrom sváru bol múr na hranici s Mexiko. Bol to jeden z Trumpových predvolebných sľubov. Pre demokratov hlúpy projekt, ktorý zbytočne rozdúchal situáciu medzi USA a Mexikom. Uviaznutie spôsobilo, že 800 000 pracovníkov odišlo na dovolenku. Spor trval 35 dní a skončil sa kompromisom.

Počas politického sporu burza reagovala nervózne. V dôsledku toho trh klesal pred rozhodnutím o vyhlásení „vládneho odstavenia“. Výpredaj bol naozaj násilný. Medzi 3. decembrom a 21. decembrom index klesol z 2 790 bodov na 2 416 bodov. To predstavovalo pokles o 13,4 %. Po malej panike 24. decembra 2018 nastal odraz nahor. Medzi uzávierkou 21. decembra 2018 a 25. januárom sa index zvýšil o necelých 11 %. Vrchol z 3. decembra bol prekonaný 22. februára 2019. Navyše, 1. mája 2019 index S&P 500 dosiahol úroveň 2 954 bodov. To znamenalo, že vrcholy z augusta a októbra 2018 boli prekonané. Nasledujúce mesiace priniesli pokračovanie býčieho trhu na americkom trhu. Prerušil ju až COVID-19.

Prípad 2011: dlhový limit, zníženie ratingu. Ako reagoval S&P 500?

Vieme, ako sa americkému akciovému trhu darilo počas troch najväčších odstávok americkej vlády od pádu Berlínskeho múru. V roku 2011 sa však odohrala veľmi zaujímavá situácia. Potom došlo k politickému sporu o zvýšenie dlhového limitu.

V tom čase západný svet zápasil s dlhovou krízou a slabými bankami. USA a EÚ si po realitnej kríze len lízali rany. Euro sa navyše otriaslo v základoch pre problémy krajín PIIGS. Mnohí komentátori sa domnievali, že príliš veľa dlhov bude v nasledujúcich rokoch výrazne zaťažovať ekonomiky. Z tohto dôvodu nastal veľký problém týkajúci sa nového limitu dlhu.

V polovici roka 2011 sa trh začal obávať, že sa dlhový limit nezvýši. Termín bol stanovený na 2. Demokrati aj republikáni sa navzájom obviňovali, že nechcú robiť kompromisy. Keď sa už zdalo, že odstávka je už istá, došlo 2. augusta k dohode. Dlhový limit sa zvýšil o viac ako 2 bilióny dolárov. Limit sa mal v skutočnosti zvýšiť od januára 2012. Aby však vláda mohla fungovať, Kongres súhlasil, že od 400. augusta vydá dlh vo výške 2 miliárd USD a ak s tým Kongres súhlasí, získa ďalších 500 miliárd USD na ďalšie výdavky.

Spor o limit dlhu je vyriešený, no objavila sa ďalšia rana. S&P znížila úverový rating USA z AAA na AA+. Bola to rana pre imidž Spojených štátov. S&P sa obávala, že USA sa nedokážu vrátiť na cestu nízkeho dlhu. Kompromis z 2. augusta 201 podľa agentúry nesľuboval výrazné zníženie deficitu.

Ako reagoval trh na takéto trhové prostredie? Krátkodobo bola dosť slabá, no z dlhodobého hľadiska sa vrátila k rastu.

Korekcia na trhu S&P 500 medzi 7. júlom 2011 a 4. októbrom 2011 je označená modrou farbou. Poklesy predstavovali viac ako 20 %, počítajúc od vrcholu po maximum dna. Poklesy by však mal dlhodobý investor využiť na akumuláciu nadhodnotených akcií. Už na konci februára 2012 bol S&P 500 nad maximom z júla 2011.

Zhrnutie: Ak sa bojíte ísť dole, popremýšľajte o zaistení svojich pozícií

V článku sme priblížili históriu amerického dlhového limitu. Na skutočných trhových príkladoch sme sa dozvedeli, ako trh zareagoval na najdlhšiu vládnu odstávku v histórii. Závery sú zrejmé: pre dlhodobého investora je panika na trhu časom akumulácie akcií. V každom z uvedených príkladov bol akciový trh po roku vyšší, ako keď sa trh začal obávať dlhového limitu alebo zatvorenia niektorých federálnych agentúr.

Aj keď sa po prečítaní tohto článku stále obávate o hodnotu svojho portfólia v nasledujúcich mesiacoch, zvážte zaistenie svojich pozícií. Akvizícia put opcia alebo zaujatie krátkej pozície na indexoch môže predstavovať "Poistenie čiernej labute". Zabezpečenie je však nákladné, ak sa nenaplní zlý scenár. Preto sa oplatí dobre si premyslieť, aká stratégia je pre nás najvhodnejšia. Najdôležitejšie: ŽIADNA PANIKA. Politické krízy obmedzujúce dlh sa budú v budúcnosti pravdepodobne opakovať.