Mexiko – jedna z najväčších ekonomík Latinskej Ameriky [časť A]

Pre mnohých Európanov je Mexiko krajinou, ktorá sa spája s tortillami, tequilou a drogovými kartelmi. Milovníci histórie spomenú aj predkolumbovské civilizácie ako Olmékovia, Aztékovia či Mayovia.

Mexiko je však druhým najväčším trhom v Latinskej Amerike a Karibiku (líder je Brazília). Je to tiež jedna z najväčších ekonomík na svete. Mexiko je tiež jednou z najrozvinutejších ekonomík Latinskej Ameriky (z hľadiska HDP na obyvateľa upraveného podľa kúpnej sily). V rokoch 1994 až 2020 bolo Mexiko spolu so Spojenými štátmi a Kanadou v NAFTA (Severoamerická dohoda o voľnom obchode).  Od polovice roku 2020 bola zmluva opätovne prerokovaná. V dôsledku toho bola vytvorená nová CUSMA (Dohoda medzi Kanadou - USA - Mexikom). 

Skontrolovať to: Austrálske spoločnosti - zaujímavý nápad na diverzifikáciu portfólia

Ukazovatele rozvoja krajiny

Mexiko, napriek svojej blízkosti k americkej ekonomike, je stále v rebríčku  je pre rozvojové krajiny. Je to viditeľné aj v HDI (Human Developmet Index). Index hodnotí krajiny z hľadiska: očakávanej kvality života, kvality vzdelania a národného dôchodku na obyvateľa. V roku 2019 bolo Mexiko na 74. mieste (rovnako ako Ukrajina). V dôsledku toho je Mexiko okrem iného nižšie z Rumunska (49), Ruska (52), Uruguaja (55) a  Poľština (35).

Zdroj: Rozvojový program OSN

Mexiku sa v rebríčku nedarí Index vnímania korupcie (Index vnímania korupcie) vytvorený Transparency International. Ekonomika Mexika v roku 2020 dosiahla 31 bodov, čím sa krajina dostala na 124. miesto, na rovnakej úrovni ako Kirgizsko, Pakistan a Bolívia. Mexiko bolo za Brazíliou (94.), Čile (25.) a Argentínou (78.).

Zdroj: transparecy.org

V prípade indexu konkurencieschopnosti Globálny index konkurencieschopnosti Mexiku sa už darí lepšie ako CPI. Na konci roka 2019 bola krajina na 48. mieste. Slabými stránkami sú inštitúcie (pozícia 98) a trh práce (pozícia 96). Mexiku sa z hľadiska veľkosti trhu celkom darí (11. miesto), okrem iného aj vďaka obrovská populácia.

Zdroj: Global Competitiveness Index 2019

Celkový index konkurencieschopnosti radí Mexiko za Čile (33), ale pred Uruguajom (54), Kolumbiou (57) a Brazíliou (71). 

Je tiež potrebné pripomenúť, že Mexiko je krajinou vysokej nerovnosti. Jasne je to vidieť na Giniho indexe, ktorý určuje príjmovú nerovnosť. Naberá hodnoty od 0 do 1. Čím vyšší index, tým väčšia stratifikácia v spoločnosti. V prípade Mexika bol Giniho koeficient v roku 0,454 podľa Svetovej banky 2018. Oveľa viac ako v Poľsku (0,297), ale menej ako v Brazílii (0,539). Najbohatším Mexičanom je Carlos Slim, ktorého majetok sa v októbri 2020 odhadoval na 53,7 miliardy dolárov.

mexické peso (MXN)

Mexické peso je hlavnou rozvíjajúcou sa menou. Súčasné peso bolo zavedené v roku 1993 ako „nové peso“ v pomere 1:1000 starých pesos. Pred menovou reformou malo mexické peso skratku MXP. Menovú politiku vykonáva Bank de Mexico.

Graf menového páru USD / MXN, interval W1. Zdroj: xStation 5, XTB.

Úrokové sadzby – menová politika

Od roku 2016 do roku 2019 centrálna banka zvýšila úrokové sadzby, aby udržala infláciu pod kontrolou. Na začiatku roka 2019 bola miera vyššia ako 8 %. Ekonomický pokles prinútil Bank de Mexico znížiť úrokové sadzby. V súčasnosti je to 4,25 %.

Mexiko v porovnaní s mnohými krajinami Latinskej Ameriky nemá problémy s udržiavaním inflácie na uzde. Za posledných 10 rokov inflácia vo všeobecnosti kolísala medzi 2,5 % a 4 %, s niektorými skokmi okolo 5 %.

Ekonomický vývoj v priebehu rokov

Mexiko má jednu z najväčších ekonomík na svete. Podľa údajov Svetová banka v roku 2019 bola mexická ekonomika 1. najväčšia na svete z hľadiska HDP (258 1,43 miliárd dolárov). Znamenalo to menej ako 12 % podiel na svetovom HDP. Pri zohľadnení parity kúpnej sily bolo Mexiko 11. na svete, medzi Talianskom (13.) a Tureckom (XNUMX.).

Nezabudnite si prečítať: Makroekonomické ukazovatele: HDP, inflácia CPI

Austrálsky ekonomický rast bol za posledných 28 rokov veľmi silný. V rokoch 1991 až 2019 sa rast HDP v parite kúpnej sily zvýšil o 4,66 % ročne. Svet rástol o niečo rýchlejším tempom. To spôsobilo mierny pokles podielu mexickej ekonomiky na svetovom HDP. 

Polovica 90. rokov bola pre mexickú ekonomiku veľmi náročná. Tequilová kríza tvrdo zasiahla ekonomiku krajiny. V roku 1995 klesol HDP o 7 %, zatiaľ čo reálne mzdy klesli o viac ako 13,5 %. Zároveň sa zvýšila nezamestnanosť zo 4 % na 3,7 %. Po mexických problémoch tzv Efekt tequily, ktorý viedol k nižšej dôvere investorov v mnohých krajinách Latinskej Ameriky (napr. Argentína).

Nižšie je uvedený prehľad Svetovej banky.

Tabuľka nižšie ukazuje, že roky 1991-2019 neboli súčasťou „zlatého veku“. Mexiku sa nepodarilo dobehnúť Spojené štáty. To, že môžete „bežať rýchlejšie“, demonštruje príklad Poľska, ktoré v HDP (PPP) na obyvateľa dobehlo Mexiko a následne predbehlo Mexiko. Nižšie je kompilácia Svetovej banky:

V Mexiku je väčšina ekonomiky založená na službách, kde sa produkuje viac ako 64 % HDP. Toto odvetvie je zodpovedné za približne 32 % hrubého domáceho produktu. Mexiko má rozvinuté sektory ako automobilový priemysel, domáce spotrebiče, potraviny, tabak, petrochemický, textilný a oceliarsky priemysel.

Miera nezamestnanosti

Mexiko nemá problém s vysokou nezamestnanosťou. Za posledných 15 rokov sa miera nezamestnanosti pohybovala medzi 3 % a 6 %. Posledný nárast na 5,3 % bol spôsobený vplyvom COVID-19 na ekonomiku.

Treba však poznamenať, že medzi rokmi 2005 a 2020 sa počet zamestnaných ľudí zvýšil zo 43 miliónov na 57,3 milióna. To znamenalo, že mexická ekonomika bola schopná vytvárať nové pracovné miesta a udržiavať podobnú mieru nezamestnanosti v priebehu rokov. Čistá miera participácie zostala na úrovni 60,3 % (pre obyvateľstvo nad 15 rokov).

Dlh k HDP

V porovnaní s krajinami Latinskej Ameriky je Mexiko považované za krajinu s konzervatívnou fiškálnou politikou vlády. V dôsledku toho zostáva pomer dlhu k HDP mierny.

Vďaka stabilnej makroekonomickej situácii a miernemu dlhu sa Mexiko teší dobrému ratingu. Agentúra S&P stanovila rating vládneho dlhu na BBB, Fitch na BBB.

Mexiko má tiež deficit bežného účtu, čo dokazuje, že krajina je importérom kapitálu. Čím vyšší je deficit bežného účtu, tým nižšia je odolnosť ekonomiky voči vonkajším šokom (napr. odliv kapitálu).

Zdroj: Svetová banka

Ekonomické prognózy do roku 2050

Podľa správy PwC z roku 2017 vzrastie mexická ekonomika z 11. na 7. miesto z hľadiska HDP po parite kúpnej sily. Výsledkom je, že Mexiko svojou veľkosťou predbehne ekonomiky Nemecka, Japonska a Francúzska.

bankový sektor

Mexickému bankovému sektoru dominuje „veľká štvorka“, ktorá zahŕňa: BBVA Bancomer, Santander Mexiko, Banorte oraz CitiBanamex. Podľa údajov, ktoré pripravila Bank de Mexico, mala „veľká štvorka“ približne 65 % aktív nahromadených všetkými bankami pôsobiacimi v Mexiku (údaje za rok 2017). 

Svetový obchod

Mexická ekonomika je oveľa viac orientovaná na export ako priemerná svetová ekonomika. Dopad exportu na ekonomiku je však oveľa menší ako v prípade Poľska či Nemecka. Nižšie uvádzame porovnanie vybraných krajín:

Zdroj: Svetová banka

Dobrou definíciou pozície na obchodnej mape je index otvorenosti obchodu, ktorý určuje vzťah medzi obchodným obratom (vývoz a dovoz) a HDP krajiny. Čím vyšší je index, tým väčšia je úloha medzinárodného obchodu v ekonomike krajiny. V prípade Mexika je zrejmé, že ide o ekonomiku oveľa viac závislú na obchode ako brazílska či čilská.

Zdroj: Svetová banka

Mexiko je jedným z najväčších exportérov na svete. Podľa údajov zozbieraných Svetovou bankou sa Mexiko umiestnilo na 14. mieste. Hodnota exportu sa odhadovala na 491,6 miliardy dolárov. To je viac ako export zo Španielska alebo Ruska. Nejde však o typickú exportne orientovanú ekonomiku. Mexiko vo všeobecnosti zaznamenalo za posledných 27 rokov obchodný deficit.

Zdroj: Svetová banka – obchodná bilancia

Mexický obchod sa naďalej sústreďuje v Severnej Amerike. Spojené štáty americké sú jednoznačne najväčším obchodným partnerom. Platí to pre export aj import. V dôsledku toho je Mexiko veľmi závislé od ekonomického zdravia svojho severného suseda.

Vo vývoze dominujú automobilové diely a automobily (26 %). Nasledujú priemyselné zariadenia (17 %) a elektronické zariadenia (17 %). Vývoz pohonných hmôt predstavoval 5 %. Za zmienku stojí, že v 80. rokoch presahoval podiel palív na exporte 60 %.

Kam smeruje mexický export – hlavní partneri

Najväčšími príjemcami mexického tovaru sú bývalí členovia NAFTA. Najväčšia časť exportu smeruje do Spojených štátov amerických (358,7 miliardy USD). Ďalšími hlavnými obchodnými smermi sú Kanada (14,3 miliardy USD). Stojí za zmienku, že Čína nie je dôležitou exportnou destináciou.

Zdroj: UN Comtrade

Odkiaľ Mexiko dováža – hlavní partneri

Asi 45 % dovozu pochádza zo Spojených štátov. Je to spôsobené okrem iného s geografickou blízkosťou a dohodou o voľnom obchode. Nasleduje Čína, ktorá predstavuje viac ako 18 % všetkého dovozu.

Zdroj: UN Comtrade

Mexiko dováža najmä stroje (vrátane priemyselných), ktoré predstavujú približne 37 % dovozu. Ďalšími dôležitými dovážanými produktmi sú autodiely a autá (9 %) a palivá (9 %).

Demografia – zdravá demografická štruktúra

Podľa údajov Organizácie Spojených národov bude mať Mexiko do roku 2020 približne 128,9 milióna obyvateľov. To znamená, že ide o jednu z najľudnatejších krajín na svete (10. miesto na svete).

Podľa OSN sa počet obyvateľov Mexika v priebehu nasledujúcich 30 rokov zvýši na 155,2 milióna. Nižšie je porovnanie so Spojenými štátmi a Brazíliou. V dôsledku populačného rastu bude Mexiko môcť ťažiť z vysokého podielu obyvateľstva v produktívnom veku na celkovej populácii.

Zdroj: UN World Population Prospects 2019

Mexiko je krajina s vysokou mierou urbanizácie. Podľa údajov zhromaždených CIA žije viac ako 80 % populácie v mestách. Najväčším ekonomickým centrom Mexika je hlavné mesto krajiny – Mexico City. Podľa makrotrendov počet obyvateľov mesta presahuje 21,5 milióna obyvateľov.

Demografická štruktúra v Mexiku je veľmi zdravá. Rast populácie v priebehu nasledujúcich 30 rokov zároveň negatívne neovplyvní mexický dôchodkový systém.

To znamená, že sa neočakáva výrazné zvýšenie demografického zaťaženia. Starý pomer závislosti je 11,2 %. Ide o ukazovateľ, ktorý vydeľuje počet ľudí vo veku nad 64 rokov počtom ľudí v produktívnom veku (15-64). Podľa OECD je v Japonsku miera vyššia ako 45 %.

Jedným z hlavných dôvodov nárastu populácie je stále vysoká TFR (Total Fertility Rate), ktorá je nad 2,12. Zabezpečuje jednoduchú výmenu generácií. 

Sčítanie

Mexiko je krajina s jednou z najväčších ekonomík a populačným potenciálom. Krajina je ekonomicky úzko prepojená so Spojenými štátmi, ktoré tvoria viac ako 70 % exportu a odkiaľ pochádza viac ako 45 % importu. 

Je to krajina so stabilnou makroekonomickou situáciou. Mexiko je však rozvojová krajina s výraznými problémami s korupciou (podľa Indexu vnímania korupcie) a vysokým indexom príjmovej nerovnosti. V indexe HDI je krajina až na 74. mieste. Už niekoľko desaťročí, napriek dohode o voľnom obchode, nedošlo ku konvergencii s americkou ekonomikou (PKP PPP na obyvateľa). Napriek tomu má krajina veľký nevyužitý potenciál, ekonomický aj demografický. Z tohto dôvodu sa oplatí mať túto krajinu na „investičnom radare“.