Tento rok bude rast v Ázii nulový – komentuje správa MMF

Hlavné závery najnovšej správy MMF o svetovej ekonomike a vplyve COVID-19 sú nasledovné:

• Svetová ekonomika zažije najhoršiu recesiu od Veľkej hospodárskej krízy – tento rok by sa mohla znížiť na -3 %. Tento proces ovplyvní rozvinuté aj rozvojové ekonomiky.
• Iba dve krajiny skončia rok 2020 s pozitívnym rastom HDP: India a Čína, ktoré predstavujú 45 % globálneho rastu. Najrýchlejšie rastúcimi kľúčovými ekonomikami budú India (+ 1,9 % v tomto roku) a Čína (+ 1,2 %).
• V ostatných krajinách bude rast negatívny: Spojené štáty americké (-5,9 %), Japonsko (-5,2 %), Rusko – (5,5 %) a Európska únia (-7,5 %).
• Očakáva sa, že Ázia tento rok po prvýkrát za 60 rokov zaznamená nulový rast.
• Ekonomické straty súvisiace s pandémiou COVID-19 v rokoch 2020-2021 sa odhadujú na 9 biliónov dolárov.
• Za predpokladu, že nedôjde k druhej alebo tretej vlne choroby a že sa zavedú vhodné opatrenia na globálnej úrovni, MMF predpovedá oživenie globálneho rastu v roku 2021 na + 5,8 %.

Zaujímavé grafy zo správy MMF nižšie. Prvá porovnáva vplyv finančnej krízy z roku 2008 a súčasnej krízy na rast HDP v členení na rozvinuté a rozvíjajúce sa ekonomiky. Na rozdiel od roku 2008, keď rozvíjajúce sa ekonomiky zaznamenali slušný rast HDP, v súčasnosti nedochádza k desynchronizácii globálneho rastu. V súčasnej kríze sa recesia dotkne rozvinutých aj rozvíjajúcich sa ekonomík.

Nasledujúci graf zobrazuje najnovšie predpovede MMF pre ázijsko-pacifický región, ktorý predstavuje približne 45 % globálneho rastu. Predstavuje hlavné ekonomické ukazovatele: rast reálneho HDP, CPI, bilanciu bežného účtu a mieru nezamestnanosti. Najpozoruhodnejšie je, že Ázia tento rok pravdepodobne zaznamená nulový rast v porovnaní s + 4,6 % v roku 2019. Úpravy smerom nadol sú významné, v rozsahu od 3,5 percentuálnych bodov pre Južnú Kóreu po viac ako 9 percentuálnych bodov pre Thajsko. Ak však budú splnené správne podmienky (t. j. pandémia sa skončí v druhej polovici roku 2020 a prijaté politické opatrenia sa ukážu ako účinné), MMF predpovedá silný rast v budúcom roku na úrovni + 7,6 %.

Komentár k správe

Pandémia Covid-19 je pre politikov bezprecedentnou krízou, pretože spôsobuje narušenie ponuky aj dopytu. Ponukový šok súvisí s neschopnosťou firiem obnoviť prevádzku, zatiaľ čo dopyt klesá takmer vo všetkých krajinách, najrýchlejšie v krajinách, kde bola zavedená prísna izolácia.

Globálne politici prijali vhodné opatrenia na zvládnutie krízy a neváhali ani pred výraznými injekciami likvidity na finančné trhy či ohlásením núdzových podporných balíčkov. V krajinách G7 nakúpili centrálne banky v marci aktíva s čistou hodnotou takmer 1,4 bilióna dolárov – čo je rekordné maximum v histórii, takmer päťnásobok najväčších mesačných nákupov aktív počas globálnej finančnej krízy. Navyše podľa našich výpočtov je hodnota celkového balíka fiškálnych stimulov v krajinách G7 od začiatku marca vrátane štátnych záruk okolo 5,5 bilióna EUR alebo 17 % celkového HDP – úroveň, ktorá nebola nikdy dosiahnutá v predchádzajúcej kríze. (podrobnosti sú k dispozícii na tejto stránke) sú súčasťou našej správy o politike G7, ktorá monitoruje najnovšie opatrenia menovej a fiškálnej politiky implementované v krajinách G7). Vyššie uvedené údaje ukazujú, aká bezprecedentná je súčasná kríza.

V Ázii, ktorá bola prvým regiónom, ktorý trpel následkami koronavírusu, je politická reakcia rovnako pôsobivá a často bola oveľa rýchlejšia, aspoň pokiaľ ide o zdravie. To rozhodne vysvetľuje, prečo sa Ázii bude dariť lepšie ako iným regiónom, aj keď dôsledky krízy sú tam oveľa horšie ako v globálnej finančnej kríze alebo ázijskej finančnej kríze na konci 90. rokov alebo na Taiwane) a viedlo k spusteniu rozsiahleho podnikania a programy podpory spotrebiteľov vrátane priamych platieb v niektorých krajinách (napr. Singapur alebo Hong Kong).

V Číne je politická reakcia skromnejšia ako v prípade Spojených štátov alebo Európy, keďže úrady pôvodne uznali, že šok bude dočasný. Pomoc pozostávala najmä z balíka podpory pre MSP vo výške 130 miliárd USD a dotácií na ekologické vozidlá pre automobilový sektor, ale plánujú sa aj cielenejšie opatrenia zamerané najmä na domácnosti a podniky, ktoré sú najviac postihnuté pandémiou.

Na základe údajov o námornej doprave vidíme, že vnútroregionálny obchod v Ázii sa zrýchľuje, no pre nedostatok zákazníkov z Európy a Spojených štátov sa ázijský motor globálneho rastu v blízkej budúcnosti reštartovať nebude, a výhľad ázijských spoločností na najbližšie mesiace nie je príliš optimistický. Okrem toho stále existuje značná neistota v súvislosti s vývojom situácie v súvislosti s koronavírusom (druhá vlna infekcií prinútila Singapur zaviesť izoláciu) a schopnosťou ekonomiky rýchlo sa reštartovať po skončení krízy.

Najnovšie štatistiky z Číny potvrdzujú, že oživenie v tvare V je nepravdepodobné. Základný scenár je pre zotavenie v tvare U, ale rýchlosť tohto zotavenia bude závisieť od mnohých faktorov vrátane hysterézneho efektu, známeho aj ako pamäťový efekt. V dokumente Longer-Run Economic Consequences of Pandemics (marec 2020) Jorda, Singh a Taylor tvrdia, že pandémie majú tendenciu mať hlboké, dlhodobé dôsledky, ako je nedostatok pracovnej sily a zvýšené úspory. Podobne COVID-19 pravdepodobne odloží spotrebu, nezamestnanosť, investície atď. V mnohých krajinách povedie pandémia z dlhodobého hľadiska k strate hodnoty, zmene spotrebiteľského správania a väčšiemu sklonu k úsporám. Znepokojuje nás najmä podceňovanie dlhodobých negatívnych dôsledkov pre sektor cestovného ruchu. Z dlhodobého hľadiska utrpia najväčšie straty tie ázijské krajiny, ktoré sú najviac závislé na cestovnom ruchu (najmä Thajsko, kde cestovný ruch tvorí 20 % priameho HDP). Navyše, vzhľadom na nárast protekcionizmu (Japonsko vyčlenilo 243 miliárd JPY na pomoc spoločnostiam premiestňujúcim výrobu z Číny), vyhliadky svetového obchodu a ázijského regiónu sú v tejto fáze mimoriadne znepokojujúce.

zdroj: Krištof Dembik, riaditeľ makroekonomických analýz v Saxo Bank