Ťažká energetická situácia v Európe. Bude mať Poľsko dostatok uhlia a plynu?

V posledných týždňoch sa čoraz častejšie objavuje naratív, že Poľsko čaká v zime energetické peklo. Ľudia a inštitúcie varujúce pred energetickou krízou uvádzajú argumenty, že uplynutie platnosti zmluvy s GazpromProblémy s dovozom uhlia a nedostatočné plnenie Baltského potrubia prinesú poľskej ekonomike silný úder. Čierny scenár hovorí o nedostatku uhlia pre niektoré rodinné domácnosti alebo o prerušení dodávok plynu pre niektorých odberateľov. Vo Forex Clube nemáme sklenenú guľu a sme si vedomí toho, že situácia sa môže v najbližších mesiacoch rapídne zlepšiť alebo zhoršiť. V dnešnom článku vám však priblížime energetickú situáciu v Poľsku v súčasnosti. Okrem toho sa pozrieme aj na spoločnosti z tohto odvetvia kótované na Varšavskej burze. Článok vychádza z národných údajov (vrátane Centrálneho štatistického úradu), medzinárodných údajov (vrátane Eurostatu, Európskej komisie), ako aj nezávislých centier analyzujúcich energetický trh v Európe a vo svete. Pozývame vás na čítanie.

Energetická situácia v Poľsku

Ruská agresia voči Ukrajine vo februári 2022 sťažila z morálnych a politických dôvodov existujúce stabilné obchodné dohody s Ruskom. V Poľsku už pred vojnou vláda oznámila, že nemieni predĺžiť zmluvu o plyne s Gazpromom, ktorej platnosť vyprší v roku 2022. Čo je viac, bolo zavedené embargo na ruské uhlie, čo znamenalo, že poľský teplárenský sektor, ktorý tento zdroj využíval, začína mať problém. Vzhľadom na aktuálnu surovinovú situáciu sa ceny elektriny a energetických surovín zvýšili nielen v Poľsku, ale vo väčšine krajín Európskej únie. To môže mať negatívny vplyv na priemysel a služby (vyššie náklady na elektrinu) a na nižšiu spotrebu v ekonomike (vyššie náklady na bývanie pre domácnosti). Vyššie náklady môžu zároveň prispieť k zhoršeniu finančných výsledkov mnohých spoločností, pre ktoré je energia dôležitou zložkou všetkých nákladov spoločnosti.

Čierne zlato sa stáva čoraz cennejším

V Poľsku sa ťaží najmä uhlie s vysokým obsahom síry. Ide do energetiky, ktorá vďaka odsírovacím zariadeniam dokáže spaľovať poľské uhlie a spĺňať emisné normy. Treba si uvedomiť, že dovoz uhlia z Ruska vyplynul z jeho nízkej sulfatácie, čo umožnilo lacným spôsobom splniť energetické požiadavky Európskej únie pre poľské teplárne. Ruské uhlie smerovalo aj do domácností, ktoré hľadali lacné vykurovacie uhlie. Ruské uhlie plnilo túto úlohu dokonale, pretože bolo lacné a pomerne kvalitné. Odrezanie ruského uhlia znamená, že Poľsko musí veľmi rýchlo vyplniť dieru v dovoze. Bez toho bude len veľmi ťažké zabezpečiť teplárňam a domácnostiam dostatok uhlia bez narušenia ekonomickej rovnováhy. 

Za zmienku stojí, že Poľsko v posledných rokoch doviezlo asi tucet miliónov ton čierneho uhlia, z čoho 70 % pochádzalo z Ruska. Uhlie s nízkym obsahom síry má okrem iného Kolumbia, z ktorej sa dá dovážať po mori. Otvorenou otázkou zostáva, či prekladiská v Poľsku budú schopné zvládnuť prepravu uhlia bez narušenia logistického systému prístavov. Efektívnosť prekládky v prístavoch v Gdansku, Gdyni a Štetíne bude mať kľúčový význam pre zabezpečenie uhlia na poľskom trhu. Práve na tieto tri miesta smeruje uhlie dovezené po mori. V prvej polovici roku 2022 sa v týchto troch prístavoch preložilo približne 5,4 milióna ton uhlia. Z toho až 3,9 milióna ton bolo preložených v Gdansku. Ako vidíte, práve efektívnosť tohto prekladiska je rozhodujúca pri distribúcii dovážaného uhlia. Okrem toho je potrebné zabezpečiť železničnú a kolesovú logistiku na distribúciu uhlia do miestnych distribučných miest. V súčasnosti je kapacita vykládky v poľských prístavoch 1,5 milióna ton mesačne. 

Nárast dopytu po uhlí v kombinácii s embargom na dovoz tejto suroviny z Ruska prispel k zvýšeniu cien uhlia na trhu v Rotterdame. Pred agresiou z 24. februára 2022 bola cena futures kontraktu na uhlie s októbrovou dodávkou len niečo vyše 120 dolárov za tonu. V auguste sa cena tohto kontraktu zvýšila na 329 dolárov. 

Zdroj: Prezentácia investorov k IQ 2022 Bogdanka

Bude mať Poľsko dosť uhlia?

Treba si uvedomiť, že Poľsko je ako jedna z mála krajín v Európe veľmi závislé na uhlí. Podľa údajov zhromaždených EIA (US Energy Information Administration) Poľsko sa v spotrebe uhlia umiestnilo na 9. mieste na svete. Je to oveľa vyššia pozícia, ako sa krajina nachádza z hľadiska HDP. Uhlie v Poľsku je kľúčovým zdrojom vstupov v energetickom sektore a jedným z kľúčových zdrojov vykurovania rodinných domov. Napriek veľkým ložiskám uhlia, desaťročia zanedbávania spôsobili, že ťažobný priemysel je nedostatočne investovaný. V dôsledku toho poľský ťažobný priemysel ťaží čoraz menej uhlia. Pokles výroby (česť výnimkám) trvá od roku 1979. V roku 2021 sa v Poľsku vyťažilo 42 miliónov ton energetického uhlia. Poľské elektrárne zároveň spálili 57 miliónov ton. Deficit bol teda až 15 miliónov ton. V tom roku bol deficit zaplavený zásobami uhlia nahromadenými Vládnou agentúrou pre strategické rezervy a dovozom. Zásoby uhlia v tom čase predstavovali 9 miliónov ton. V roku 2021 bola približne polovica dovozu uhlia dodávaná z Ruska. V tomto roku však nie sú žiadne zásoby uhlia. To znamená, že Poľsko bude tento rok potrebovať oveľa viac dovážaného uhlia ako v roku 2021.

Zdroj: Prezentácia investora Bogdanka SA za Q2022 XNUMX

Warto pamiętać, že uhlie spaľované v elektrárňach je úplne iné ako uhlie používané v domácnostiach. Elektrárne využívajú najmä jemné uhlie, teda jemné, nečistené uhlie s priemernou výhrevnosťou. Domácnosti zasa potrebujú vyčistené uhlie (nižší obsah popola), vysokú výhrevnosť a zrnitejšie. V starších kotloch sa používa uhlie ako orechy, kocky alebo predvalky. Modernejšie kotly spotrebujú menej uhlia (hrachu). V roku 2021 domácnosti spotrebovali asi 9 miliónov ton uhlia. Ak bude nasledujúca zima veľmi chladná, dopyt sa zvýši na 11 miliónov ton. Z uvedených 9 miliónov ton bolo asi 5 miliónov poľskej výroby, 3 milióny ton boli dovezené (hlavne z východu) a 1 milión ton zo zásob z minulého roka. Dôležitým faktom je, že uhlie dovážané po mori má nižší podiel stredného a hrubého uhlia ako dovážané z východu. Dokonca 30 % uhlia dovážaného z Ruska alebo Kazachstanu je klasifikovaných ako stredné a hrubé. Pre porovnanie, uhlie dovážané po mori má podiel tohto druhu uhlia na úrovni 10 %. To znamená, že bude oveľa ťažšie uspokojiť dopyt domácností.

Problémy s elektrinou budú závisieť aj od počasia. Ak je veterno, dopyt po elektrine z tepelných elektrární sa zníži, keďže časť dopytu po energii pokryjú veterné elektrárne. Na druhej strane, ak bude teplo, dopyt po uhlí v teplárňach klesne. V prípade takýchto poveternostných podmienok existuje šanca, že vláda nebude nútená zasahovať do formovania dopytu a ponuky po uhlí.

Spoločnosti ťažiace túto surovinu budú určite profitovať z rastu dopytu po uhlí. Zvyšovanie cien uhlia totiž zlepšuje ziskovosť ťažby (náklady sú relatívne konštantné). Výsledkom je, že aj poľské bane, ktoré ťažia energetické uhlie, budú schopné zlepšiť prevádzkovú ziskovosť. Samozrejme, závisí to aj od zmlúv podpísaných ťažobnými spoločnosťami a pravidiel cenovej indexácie. Treba mať na pamäti, že nad uhoľnými spoločnosťami stále visí hrozba cenovej regulácie (maximálne ceny). Trh si hneď všimol, že nastanú problémy s dodávkami uhlia dovážaného z východu. Tesne po vojne Bogdankin kurz zdvojnásobil svoju hodnotu. 

Inamorata

Bogdanka má ložiská parného uhlia v regióne Lublin. Podľa údajov prezentovaných spoločnosťou bol podiel Bogdanky na trhu s energetickým uhlím v Q2022 23,9 2022 %. Konkurentmi spoločnosti sú bane patriace do Polska Grupa Górnicza, Tauron SA. Výsledky za Q30 731,7 boli pre spoločnosť veľmi dobré. Nárast objemu predaja v kombinácii so zvýšením cien spôsobil, že tržby spoločnosti vzrástli v priebehu roka o 12,7 % na úroveň 24,7 mil. PLN. Nárast cien mal za následok výrazné zlepšenie hrubej marže z predaja, ktorá sa v priebehu roka zlepšila z 19,6 % na 9,7 %. Na druhej strane, čistá ziskovosť (čistý zisk delený výnosmi) sa zlepšila na XNUMX % z XNUMX %.  

Tauron

Oplatí sa pozrieť aj na Tauron, ktorý má tiež upstream segment. Treba si však uvedomiť, že tento segment nemá pre spoločnosť kľúčový význam z hľadiska generovaných tržieb a výsledkov EBITDA. Podľa údajov za Q2022 1,45 ťažba uhlia dosiahla 0,02 milióna ton, čo znamenalo medziročný nárast produkcie o 2022 milióna ton. Predaj uhlia sa však výrazne zvýšil. V Q1,5 20,96 bane Tauron predali 6,80 milióna ton uhlia (+ 1,1 % medziročne). Treba dodať, že predaj čistého uhlia (pre elektrárne) vzrástol medziročne o 2022 % na 0,39 milióna ton. Oveľa viac vzrástol predaj ostatného sortimentu (hrach, kocky a pod.). V Q85,71 84,15 Tauron predal 558 milióna ton tohto typu uhlia (+ 14 % r/r). Štvrťročné výnosy upstream segmentu vzrástli v priebehu roka o 2021 % na 117 miliónov PLN. V dôsledku nárastu objemu a vyšších cien uhlia sa výsledok EBITDA zlepšil z -2022 miliónov PLN (QXNUMX XNUMX) na +XNUMX miliónov PLN (QXNUMX XNUMX).

Na druhej strane zahraničné ťažobné a exportné spoločnosti uhlia (napr. austrálske) profitujú z nárastu trhových cien uhlia.  

Problém s plynom v Európe

Zatiaľ čo s dostupnosťou uhlia na svetovom trhu nie je problém na trhu sú viditeľné väčšie nedostatky v zásobovaní zemný plyn. Za posledných asi tucet rokov Európa výrazne zvýšila spotrebu modrého paliva. Hlavnými smermi dovozu plynu bolo Rusko, ktoré predstavovalo až 48 % dovozu (2019). Ďalšími smermi dovozu do krajín Európskej únie boli Nórsko (28 %), Katar (8 %) a Alžírsko (7 %). Plyn sa samozrejme prepravoval dvoma kanálmi: plynovodmi a prepravcami plynu (LNG). Stojí za zmienku, že najdôležitejšia ekonomika v Európe - Niemcy - až 57 % ich dovážaného plynu bolo dovezených z Ruska. 

Iba dve krajiny dodávajú modré palivo potrubím: Rusko (57 % dovozu cez tento kanál) a Nórsko (35 %). Asi tretina LNG pochádzala z Kataru. Vzhľadom na skutočnosť, že doprava cez plynovody je veľmi efektívna a nízkonákladová, mnohé krajiny nevyvinuli infraštruktúru na príjem väčšieho množstva skvapalneného zemného plynu (LNG), čo si vyžaduje plynové prístavy a prepravcov plynu. 

Najväčšími plynovými uzlami v Európskej únii sú Španielsko a Holandsko. V Španielsku je veľmi veľká spracovateľská kapacita LNG, ktorý sa vďaka svojej geografickej polohe prepravuje najmä z Alžírska. Toto smerovanie dovozu a prepravy plynu do Európy je však problematické z dôvodu chýbajúcich významných prepojení s francúzskou plynárenskou sústavou. 

Prepravná sieť zemného plynu. Zdroj: Britská obchodná energia

Agresia Ruska voči Ukrajine spôsobila nárast dopytu po LNG v Európe. V dôsledku vysokého dopytu po skvapalnenom plyne sú ceny v Európe oveľa vyššie ako v iných regiónoch sveta. Pre prepravcov plynu je preto výhodné vrátiť sa späť a vybrať si niektorý z európskych plynárenských terminálov. V dôsledku toho zvyšujú ponuky na nákup LNG aj ázijské plynárenské uzly. Niektoré rozvojové krajiny nie sú schopné konkurovať z hľadiska ceny. V dôsledku toho sa zvyšuje riziko energetických kríz v krajinách Rozvíjajúce sa trhy. Aktuálne nárast cien zemného plynu je možné vidieť v grafe nižšie:

Ceny na grafe sú uvedené v poľských zlotých. Zdroj: prezentácia investorov za Q2022 XNUMX PGNIG SA

Má Poľsko dostatok plynu?

Od začiatku druhej polovice roku 2022 sa dodávky plynu z Ruska znížili. Dôvodom bolo obmedzenie prepravy plynu do Nemecka cez Nord Stream 1 (po technických prácach preprava na úrovni 40 % kapacity). Ďalšie zníženie dodávok plynu do Európy spôsobilo zastavenie dodávok cez ropovod Jamal. 

Cena plynu TTF podľa údajov S&P Global dosiahla nový cenový vrchol v auguste 2022. To znamená, že cena zemného plynu je už teraz vyššia ako počas paniky na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Dňa 15. augusta 2022 sa cena TTF plynu zvýšila na 221,475 € / MWh. To bolo 4,2 % nad maximom z 8. marca 2022. Je to signál, že v Európe je stále problém s dodávkami plynu na úroveň uspokojovania bežného dopytu po „modrom palive“. 

Ak sa pozriete na dovoz plynu cez plynovody, v Európe je okrem Ruska jediným väčším hráčom Nórsko. Poľsko má v úmysle otvoriť Baltic Pipe v septembri 2022, teda spojenie medzi Poľskom a nórskym plynovým vláknom (Norpipe). Maximálna kapacita Baltic Pipe je 13 miliárd zemného plynu, z toho 3 miliardy majú smerovať do Dánska a Švédska a 10 miliárd do Poľska. Poľsko má mať zatiaľ zazmluvnených 4,5 miliardy zemného plynu. Zvyšných 5,5 miliardy plynu musí Poľsko doviezť z Nórska. V súčasnosti je Nórsko schopné zvýšiť produkciu o 10-20 miliárd zemného plynu. Poľsko však bude musieť o plyn súťažiť napr. s Nemeckom. Časť zazmluvneného plynu pochádza z polí, ktoré vlastní PGNiG. V roku 2022 mala poľská spoločnosť 62 výrobných koncesií v Nórsku a v Severnom mori.

Źródło: PGNiG

Znamená to nárast počtu koncesií PGNiG výrazne zvýšil produkciu zemného plynu v Nórsku na úroveň mierne pod 0,8 mld. m3 za štvrťrok. Táto úroveň je nedostatočná na zabezpečenie energetickej nezávislosti Poľska, ale tento krok umožňuje diverzifikáciu dodávateľov plynu do Poľska.

Zdroj: prezentácia pre Q2022 XNUMX PGNiG SA

V súčasnosti má Poľsko svoje zásobníky plynu prakticky plné. Tieto sklady sú však schopné uspokojiť národný dopyt už len 40 dní. Poľsko ročne spotrebuje 20-22 miliárd zemného plynu, z toho spotreba modrého paliva vo vykurovacej sezóne je okolo 12 miliárd. Ak sa Poľsku nepodarí zazmluvniť plnú kapacitu Baltic Pipe, ďalšími riešeniami sú využitie kapacity plynárenského terminálu, prepojenie s Litvou (GIPL) a prepojenie so Slovenskom. Samozrejme, že použitie prepojovacieho vedenia je vlastne spotreba ruského plynu, takže to bude považované za krajné riešenie (z politických dôvodov). Prepojenie so Slovenskom umožňuje do Poľska doviezť ročne maximálne 5,7 miliardy metrov kubických zemného plynu. Na Slovensko je možné ročne prepraviť 4,7 miliardy metrov kubických plynu. Otvorenou otázkou zostáva, či bude Rusko počas vykurovacej sezóny rešpektovať dlhodobé zmluvy s partnermi z Európy, alebo sa rozhodne využiť energetické vydieranie.

Zdroj: Správa PGNiG Q2022 XNUMX

Zo súčasnej situácie na trhu s plynom v Európe ťažia spoločnosti ťažiace a predávajúce zemný plyn, ktoré svoj produkt predávajú za spotové ceny. Spoločnosť pôsobiaca na trhu s plynom je kótovaná na WSE. Je ním PGNIG, ktorý sa má čoskoro zlúčiť s PKN Orlen. PGNiG sa zaoberá ťažbou, skladovaním, obchodovaním a distribúciou zemného plynu. Napriek tomu, že spoločnosť má v Poľsku veľmi silné postavenie na trhu. 

PGNiG

PGNiG je prakticky monopolom na trhu distribúcie plynu individuálnym spotrebiteľom a má veľmi silné postavenie v segmente firemných klientov. Spoločnosť sa zaoberá najmä ťažbou, obchodovaním a distribúciou zemného plynu. Má tiež menší segment zameraný na olej. Okrem toho sa spoločnosť zaoberá aj skladovaním plynu a kvapalín, ako aj výrobou tepla a elektriny. PGNiG SA má tiež segment špecializovaných geofyzikálnych a vrtných a údržbárskych služieb. 

Zdroj: Q2022 XNUMX, správa PGNiG SA

Väčšinovým akcionárom je Štátna pokladnica, ktorá vlastní viac ako 70 % akcií spoločnosti. V roku 2022 sa plánuje zlúčenie PKN Orlen s PGNiG. Vznikne tak energetický koncern, v ktorom bude Štátna pokladnica vlastniť približne 52 % akcií. 

Je potrebné pripomenúť, že PGNiG pôsobí na regulovanom trhu. Prezident Andrzej Duda podpísal 16. augusta zákon o zvýšení bezpečnosti Poľska v oblasti plynu. V zmysle zákona bola do roku 2027 predĺžená povinnosť predsedu Energetického regulačného úradu (ERÚ) schvaľovať tarify za predaj plynu odberateľom v domácnostiach a strategickým verejnoprospešným inštitúciám (nemocnice, školy, škôlky). Na druhej strane ostatní kupujúci musia akceptovať trhové ceny. V roku 2022 sa ceny plynu pre mnohé spoločnosti zvýšili trojciferným tempom. Vláda sa snaží obmedziť vplyv zvyšovania cien plynu. Predstavil okrem iného dočasné zníženie DPH na zemný plyn (z 23 % na 0 %). Ak sa vláda rozhodne zmraziť ceny zemného plynu, aby sa nezvýšili náklady na energie pre domácnosti a firmy, potom PGNiG bude potrebovať vládu kompenzáciu, aby sa nezhoršila jeho ekonomická situácia.

Energia – európsky problém

Okrem problémov so surovinou, problémy sa objavili aj v Európe s výrobou elektriny z jadrových elektrární. Nízka hladina vody v riekach znamená, že elektrárne nedokážu ľahko ochladiť reaktory. Rieky boli jedným z hlavných spôsobov zásobovania vodou, ktorá chladila reaktory. V súčasnosti problémy so suchom spôsobujú, že elektrárne bežia na oveľa nižšej úrovni ako počas „normálnych“ časov. V dôsledku toho sa francúzska energetická spoločnosť EDF zmenila z čistého vývozcu na dovozcu elektriny. Jedným zo smerov dovozu energie je Spojené kráľovstvo. Aby toho nebolo málo, Nórsko oznámilo, že má v úmysle obmedziť vývoz elektriny, ak by hladina nádrží potrebných na výrobu elektriny z vodných elektrární klesla pod sezónny priemer. To výrazne znižuje potenciálnu ponuku elektriny na európskom trhu, čo spôsobuje výrazné zvýšenie cien elektriny na burze.

ČÍTAŤ: Ako investovať do energie počas energetickej krízy? [Sprievodca]

Odrezanie nemeckých dodávateľov od časti zemného plynu z Ruska znamenalo, že Uniper musel nakupovať plyn zo spotového trhu za oveľa vyššie ceny. V dôsledku toho nemecká spoločnosť 17. augusta oznámila veľmi zlé finančné výsledky. Strata presiahla 12 miliárd eur. Treba poznamenať, že v Nemecku sa časť elektriny vyrába z plynu. V roku 2020 tvoril zemný plyn približne 12 % energetického mixu nášho západného suseda. Čoraz častejšie sa hovorí, že Nemecko bude nútené zvýšiť výrobu elektriny z uhlia a jadrovej energie. Téma reštartovania jadrových elektrární sa objavuje aj medzi niektorými politikmi zo Strany zelených (zatiaľ odporujúcich jadrovej energetike). S rastúcimi cenami elektriny bojuje aj Francúzsko.

Ceny elektriny vo Francúzsku. Zdroj: France.detalzero.com

Pri pohľade na všetky faktory, ktoré sa udiali v roku 2022, niet divu, že Európsku úniu teraz zasiahli rastúce ceny elektriny. V dôsledku toho budú musieť podniky a domácnosti minúť viac na platenie účtov za energiu. To bude mať následne vplyv na nižšie spotrebiteľské výdavky domácností a zvýši tlak na znižovanie úrovne investícií do výrobných podnikov.

Zdroj: Prezentácia investora Bogdanka SA za Q2022 XNUMX

V Poľsku je citeľný nárast nákladov na výrobu elektriny v dôsledku zvýšenia cien čistého uhlia a zemného plynu. V dôsledku toho vznikol tlak na zvyšovanie cien elektriny. Vzhľadom na to, že Energetický regulačný úrad (ÚRÚ) reguluje ceny pre maloodberateľov, je nárast nákladov na elektrinu oveľa nižší, ako by vyplývalo z trhových stimulov. Na druhej strane energetické spoločnosti výrazne zvýšili ceny pre komerčných zákazníkov. Priemerný nárast ceny elektriny pre malé podniky bol podľa Rachunea 280 %. 

Zdroj: Prezentácia investorov PGE SA máj 2022

Vláda zaviedla ochranné programy, v rámci ktorých došlo k zníženiu DPH z 23 % na 5 %. Zároveň sa šepká o plánovanom zmrazení cien elektriny a plynu. Takéto riešenie môže nepriaznivo ovplyvniť ziskovosť energetických spoločností kótovaných na varšavskej burze. Medzi najvýznamnejšie energetické spoločnosti v Poľsku patria PGE SA, Enea SA a Tauron SA Je potrebné pripomenúť, že poľský energetický sektor čelí vážnemu problému transformácie energetiky, ktorý si vyžiada veľké investičné výdavky.

Zdroj: Prezentácia investorov PGE SA máj 2022

Zvýšenie cien elektriny a výrobných nákladov

Energetické problémy v Európe určite ovplyvnia stav priemyselných podnikov. Samozrejme, nie všetky spoločnosti považujú ceny energií za kľúčové vo výrobnom procese. Veľmi zaujímavé svetlo do situácie mnohých energetických spoločností vrhá správa Európskej komisie z októbra 2020 o energetickom trhu v Európskej únii („Štúdia o cenách energií, nákladoch a ich vplyve na priemysel a domácnosti“). Podľa tejto správy podniky pôsobiace v odvetviach ako papierenský, cementársky, sklársky, oceliarsky či chemický priemysel sú pomerne citlivé na zmeny cien energií a energetických zdrojov. U týchto spoločností možno očakávať zhoršenie finančných výsledkov, keďže nie všetky náklady prenesú výrobcovia na svojich zákazníkov.

Zdroj: Správa Štúdia o cenách energií, nákladoch a ich vplyve na priemysel a domácnosti – Európska komisia, október 2020.

Je možné, že odpredaj mnohých výrobných spoločností bude investičnou príležitosťou na najbližšie roky. Ceny elektriny a energetických komodít sa nakoniec stabilizujú, čo umožní najviac postihnutým spoločnostiam obnoviť svoje marže. Poľské výrobné podniky budú v blízkej budúcnosti zápasiť s vysokou infláciou, nárastom nákladov na elektrinu a pravdepodobným spomalením ekonomiky (vysoké úrokové sadzby v kombinácii s ekonomickým spomalením v krajinách „starej únie“).