„Posledný pohľad“ je minulosťou

„Posledný pohľad“ – obchodné riešenie problému technologických disproporcií, je minulosťou. Predmet tohto mechanizmu však stále rozdeľuje účastníkov FX priemyslu. Exchange LMAX domnieva sa však, že ide o minulosť, pretože banky zaplnili technologickú medzeru, ktorá ich donedávna delila od ostatných účastníkov trhu. „Posledný pohľad“, kontroverzná prax, ktorá umožňovala bankovým dílerom kontrolovať objednávky ECN (Electronic Communication Network) je aj po prijatí objednávky dlhodobo kritizovaná, pretože príliš zvýhodňovala predávajúceho, teda poskytovateľov likvidity. V súčasnosti prevádzkovatelia smerujú k obmedzeniu alebo úplnému odmietnutiu tejto praxe s cieľom optimalizovať kvalitu vykonávania objednávok.

Téma však zostáva aktuálna a horúca. Niektorí účastníci tvrdia, že tento mechanizmus vytvoril nerovnaké prostredie pre účastníkov trhu, pretože uprednostňuje stranu predaja, zatiaľ čo iní tvrdia, že banky toto privilégium potrebujú, pretože nesú najväčšie riziko ako poskytovatelia likvidity.

Úvod - Posledný pohľad

Tento mechanizmus bol zavedený z dôvodu deštruktívnych praktík kupujúcich účastníkov trhu, ktorí praktizovali podiel na trhu prostredníctvom viacerých platforiem s úmyslom využiť prvok oneskorenia, t.j. „Arbitráž latencie“.

Banky často vydávajú oveľa vyššiu likviditu, než sú schopné zvládnuť, a preto na obmedzenie rizika využívajú „posledný pohľad“. Pri styku s bežnými zákazníkmi pravdepodobne nie je potrebný „posledný pohľad“. Iný prípad je v prípade agresívnych klientov využívajúcich HFT (High Frequency Trading), kde môžu banky chcieť využiť privilégium „posledného pohľadu“.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: MTF vs burza vs ECN? oraz Výmenný model MTF od LMAX Exchange

Okrem obmedzujúcej funkcie nebezpečenstvoktorý je výsledkom vydávania likvidity na viacero platforiem súčasne prostredníctvom ECN, niektorí bankoví díleri tvrdia, že posledný pohľad tiež pomáha priniesť na trh najlepšiu možnú likviditu. Pri vydávaní rovnakej ceny prostredníctvom dvoch rôznych platforiem je hlavným predpokladom vyhnúť sa potrebe vykonať dvojitú transakciu. „Posledný pohľad“ vám preto dáva možnosť skontrolovať transakciu a uistiť sa, že cena je v danej chvíli najlepšia. Na druhej strane z pohľadu riadenia rizík umožňuje overiť, či daná ponuka nie je obchodovaná na dvoch platformách súčasne, čo by mohlo banku vystaviť príliš veľkému riziku. Ak by sa to stalo príliš často, banka by s najväčšou pravdepodobnosťou obmedzila alebo stiahla likviditu. Táto akcia nikomu neprospieva.

Medzitým niektoré platformy a agregátory likvidity tvrdia, že posledný pohľad je minulosťou. V predpokladoch malo ísť o mechanizmus, ktorého úlohou bolo len vyrovnávať disproporcie v technologickom napredovaní medzi účastníkmi elektronického devízového trhu. S technologickým pokrokom dnes už tento druh praxe nie je potrebný.

Riešenie

„Posledný pohľad“ bol obchodným riešením technologického problému. Vďaka zvýšenej efektivite a rýchlosti systémov ho už banky nepotrebujú na agregáciu. Naši poskytovatelia likvidity sú najväčšie investičné banky na svete a pokiaľ im poskytujeme dostatočnú rýchlosť pripojenia a stabilnú platformu, „posledný pohľad“ nie je potrebný a nemáme s tým problém.“ - hovorí David Mercer z burzy LMAX.

Banky čelia čoraz väčšej výzve pri poskytovaní likvidity pre čoraz viac decentralizovaný devízový trh, kde počet agregátorov a platforiem každým dňom rastie. Ochota vydávať likviditu čo najväčšiemu počtu platforiem je pochopiteľná, inak by banky obmedzili svoj prienik na trh. Nejde však o proces, ktorý má pozitívny vplyv na kvalitu likvidity, a tým aj na kvalitu vykonania pokynov.

Z pohľadu klienta je najväčšou výzvou identifikácia prevádzkovateľa, ktorého právna úprava vyžaduje fungovanie v transparentnej štruktúre, keďže má priamy vplyv na kvalitu plnenia objednávky.