John Neff – majster dôslednosti v porážke trhu

Na internete je stále viac "hrdinovia jedného roka"t.j. ľudia, ktorí dosahujú veľkolepé miery návratnosti. Ich hviezda však po niekoľkých rokoch výrazne pohasne a trh na ich existenciu zabudne. Sú však investori, ktorí vďaka svojmu správnemu prístupu k investovaniu dokážu dlhodobo poraziť trh. Príkladom takéhoto človeka je John Neff, ktorý za tri desaťročia výrazne porazil index S&P 500. John Neff dosiahol vtedy priemerná ročná miera návratnosti úroveň 13,7 %. V tom istom období bol benchmark, t.j index S&P 500 vygenerovala CAGR 10,6 %. To sa podarilo fondu spravovanému Neffom. Výkonnosť fondu bola taká dobrá, že v 80. rokoch bol pre investorov zatvorený. Dôvodom bolo, že dosiahla takú veľkosť, že dodatočný kapitál by viedol k zníženiu miery návratnosti investícií. V dnešnom článku si stručne popíšeme históriu a investičnú stratégiu tohto investora.

Kto bol John Neff?

John Neff sa narodil 19. septembra 1931 vo Wauseone v štáte Ohio. Rané detstvo sa teda zhodovalo s časmi, z ktorých vychádzala americká ekonomika Veľká depresia. Pochádzal z rozvrátenej rodiny. Johnovi rodičia sa rozviedli krátko po jeho narodení. Veľkou pomocou pre rodinu počas Veľkej hospodárskej krízy bol starý otec, ktorý sa snažil vylepšiť domáci rozpočet.

Sám John začal pracovať už v mladom veku. Pomohol mu otec, ktorý mu ponúkol prácu vo firme vyrábajúcej autodiely a mazivá. Napriek ťažkej finančnej situácii mladý John Neff nezanedbával svoje vzdelanie. V roku 1955 absolvoval s vyznamenaním University of Toledo.

University of Toledo. Zdroj: wikipedia.org

Neabsolvovanie najuznávanejších škôl v USA spočiatku bránilo kariérnemu rozvoju. Vďaka usilovnosti, inteligencii a chopeniu sa príležitosti však John Neff konečne začal svoju kariéru na kapitálovom trhu.

Po ukončení štúdia v januári 1955 sa investor vydal stopom do New Yorku, aby si našiel prácu ako maklér. Nepodarilo sa mu realizovať svoje sny. Nastúpil do National City Bank of Cleveland ako analytik cenných papierov. Osem rokov práce v National City získal kapitál a cenné skúsenosti.

Získal tiež titul MBA v účtovníctve a financiách na Case Western Reserve University, ktorú ukončil v roku 1958. Potom začal študovať na Business School, ktorá bola organizovaná na Western Reserve University. Absolvoval ju v roku 1958.

Začiatkom 60. rokov mu ponúkli miesto v spoločnosti Wellington Management Company, kde zostal "podporadca" skupiny fondov predvoj. Po 3 rokoch v spoločnosti bol povýšený na portfólio manažéra fondov Windsor, Gemini a Qualified Dividend. Vďaka svojim rozsiahlym znalostiam a presvedčivosti sa mu podarilo založiť vlastný fond (Fond Vanguard Windsor). John to riadil v rokoch 1964 až 1995. Fond generoval veľmi dobrú mieru návratnosti, ktorá bola približne 13,7 % ročne. To urobilo z Johna jednu z hviezd Wall Street. Tiež ho to povzbudilo, aby napísal knihu, v ktorej sa podelí o svoje myšlienky o investovaní na akciovom trhu.

Investičná stratégia

Poraziť trh 30 rokov nie je náhoda. Aká bola teda Neffova výhoda? Jedným z najdôležitejších z nich bol nákup lacných spoločností, ktoré neboli z nejakého dôvodu medzi investormi obľúbené. Hľadal spoločnosti, ktoré sa objavili na minimách za 52 týždňov. Samozrejme, samotný klesajúci trend nestačil na Johnov zoznam potenciálnych nákupov. Koniec koncov, existuje veľa spoločností, ktoré sú klasické pasca hodnôt.

Hodnotovou pascou je situácia, keď trh ohodnotí podnik s výraznou zľavou voči iným podnikom tohto typu. Za touto zľavou sa však zvyčajne skrýva zmenšujúci sa biznis alebo iné problémy. Po rokoch sa ukazuje, že cena akcií stále smeruje na juh. Dôvodom sú zhoršujúce sa základy.

John Neff sa pokúsil kúpiť spoločnosti, ktoré boli predražené kvôli nálade na trhu, nie kvôli skutočným vyhliadkam spoločnosti. Pre Johna bolo dôležité, že spoločnosti ocenené nízkym pomerom P/E boli schopné generovať výnosy a rast zisku aspoň o 7 %.

John Neff sa snažil vyhnúť spoločnostiam, ktoré rástli veľmi rýchlo. Bolo to spôsobené tým, že takéto spoločnosti sa investorom páčili najčastejšie. Z tohto dôvodu bol pozitívny scenár obchodného rastu už v ocenení diskontovaný. V situácii, keď spoločnosť nedosiahne predpokladané tempo rastu, dôjde k korekcii výmenného kurzu.

Pre Neffa bol dôležitý aj cash flow. Čím vyšší FCF, tým ľahšie bude spoločnosť vyplácať dividendy a realizovať významné investície v budúcnosti. Zároveň by mala spoločnosť vytvárať dostatok hotovosti na financovanie výplat dividend a ďalšieho rastu.

Z tohto dôvodu John hľadal spoločnosti s rastúcimi ziskami, ktoré generovali veľké množstvo hotovosti a zdieľali prebytočný kapitál s akcionármi. Získanú hotovosť by mohli investovať do najperspektívnejších spoločností. Veľmi často kupoval spoločnosti, ktoré mali dividendový výnos (dividendový pomer ku kapitalizácii) 4%-5%.

John Neff sa tiež veľmi nevenoval sektorovej diverzifikácii. Boli situácie, keď ním riadený fond sústredil svoju činnosť do jednotlivých segmentov. Napríklad na konci 80. rokov takmer 40 % portfólia tvorili spoločnosti súvisiace s finančným sektorom.

Ďalšou vlastnosťou, ktorá Neffa odlišovala, bola konzistencia. Bol pripútaný k svojej stratégii. Stratégiu sa tak držal aj v obdobiach, keď generovala horšie výsledky ako konkurencia. Keď už mal vybrané spoločnosti do svojho portfólia, nesledoval neustále trh. Veril, že mnohé spoločnosti potrebujú čas, aby investori zistili, že akcie sú podhodnotené. Sám John Neff veril, že čas je vždy spojencom dobrých spoločností a nepriateľom zle riadených spoločností.

Hoci bol fundamentálnym investorom, nechcel akcie držať až do svojej smrti. Radšej sa ich zbavil, keď dosiahli cieľovú úroveň. Niekedy to malo za následok, že predal spoločnosť, ktorá bola len v polovici. Bolo to však v súlade s predpokladmi tohto investora. Namiesto maximalizácie zisku z jednej transakcie sa John zameral na opakovanie. Neff vyvinul svoju vlastnú stratégiu, ktorá mu umožnila posúdiť, koľko zostáva "zdravý rozum" priestor pre rast. Ak zostalo málo priestoru na rast, akcie bez ľútosti predal. Za zmienku stojí, že k oceňovaniu firiem pristupoval flexibilne. Ak sa vyskytli informácie, ktoré zmenili základy spoločnosti, aktualizoval svoje ocenenie.

Zostávajúce aktivity Johna Neffa

John Neff nepracoval len pre fond. V roku 1980 sa stal predsedom Investičnej rady na Pensylvánskej univerzite. Vtedajšie výsledky univerzitného fondu patrili k najhorším v krajine. Po 18 rokoch spravovania univerzitných fondov vzrástli z 200 miliónov na 3 miliardy dolárov. Jeho práca bola pro bono. Jediným prínosom bola možnosť parkovania v areáli univerzity.

Bol tiež zapojený do mnohých projektov. Bol členom federácie CFA. S uvedenou organizáciou súvisí slávny certifikát tzv Autorizovaní finanční analytici (CFA). Bol tiež lektorom vo Whartone a členom poradného zboru vo Weissovom centre pre medzinárodný finančný výskum vo Warthone. Za prínos k vzdelávacej činnosti získal titul Doctor Honoris Causa na University of Toledo a University of Pennsylvania. Fortune ho tiež označila za jedného z 10 najväčších investorov XNUMX. storočia.

John Neff o investovaní. Zdroj: Amazon.com

John Neff v roku 1999 vydal autobiografiu s názvom „John Neff o investovaní“. Kniha bola jeho denníkom, kde odhalil svoju históriu, ako aj investičné techniky, ktoré používal.

Kniha, ktorú napísal Jeff, získala veľa pozitívnych recenzií. Pomenovali ju Robert Barker a Hardy Green v Business Week „premyslená kombinácia teórie investovania a autobiografie“. Na druhej strane to napísal Rich Blake v Institutional Investor „Hodnotový investor sa nebojí investovať proti davu, aj keď je dav veľký, hlučný […]“. V ďalšom úryvku z recenzie to Rich spomenul „Z autorovho postrehu budú mať úžitok tak profesionál, ako aj začínajúci investor“.

Rady od Johna Neffa ostatným investorom

John Neff sa podelil o svoje myšlienky o investovaní prostredníctvom rozhovorov a svojej knihy. Stojí za to pozrieť sa na to, čo hovorí investor, ktorý dokázal poraziť trh 30 rokov. Tu je niekoľko rád, ktoré dal začínajúcim investorom:

1. V prvom rade disciplína „John veril, že nedostatok disciplíny predstavuje obrovskú hrozbu pre dlhodobé zisky. Bez následkov nebude investor schopný zvládnuť obdobia slabých výnosov (napr. medvedí trh). Nedostatok konzistentnosti spôsobí, že investor bude neustále meniť investičné stratégie.
2. Nebojte sa riskovať – Podľa Neffa, aby ste dosiahli zisk, musíte sa vystaviť riziku. Neexistuje spôsob, ako dosiahnuť nadpriemerný zisk bez rizika. Vždy by ste to však mali robiť hlavou. John veril, že kvôli adrenalínu by ste to nemali riskovať. Vždy by ste mali odhadnúť pomer rizika a potenciálnej odmeny.
3. Pristupujte k investovaniu profesionálne – nemali by ste kupovať akcie len preto, že sú populárne. Namiesto toho hľadajte hodnoty. Veľmi často majú najväčšiu šancu na nadpriemerné zisky firmy, ktoré sú: zabudnuté, nemilované, nepochopené. Investovanie do hodnoty teda nie je jednoduché.
4. Nemyslite len na spoločnosť. Skontrolujte aj odvetvie – v náročnom odvetví to nebude mať ľahké ani tá najlepšia firma. Z tohto dôvodu by ste si mali vždy skontrolovať mikroekonomické a makroekonomické prostredie, v ktorom spoločnosť pôsobí. Ani najlepšie riadená spoločnosť nebude generovať zisky, ak bude pôsobiť v hroznom odvetví.

Zhrnutie: Investujte proti prúdu, ale s plánom

Neff to skúsil investovať do spoločností ocenených diskontom vzhľadom na ich vnútornú hodnotu. Kúpené akcie mali veľmi často nízku hodnotu pomer ceny k čistému zisku a perspektívy rastu cien akcií v budúcnosti.

Veľmi často pristupoval k investovaniu protichodne. Rád kupoval firmy, ktoré sa trhu z nejakého dôvodu nepáčili. Stratégia však nebola len o nákupe spoločností, ktoré sú na ročných minimách. Spoločnosť musela spĺňať štandardy týkajúce sa perspektívy spoločnosti, kvality riadenia a možných konkurenčných výhod spoločnosti. Neffovi sa veľmi páčilo, keď získaná spoločnosť mala vysoká návratnosť vlastného kapitálu (ROE). Samozrejme, zároveň sa vyhýbal spoločnostiam, ktoré dosahovali vysoké ROE len vďaka vysokej finančnej páke.

Bol tam aj John Neff pacient. Momentálne výkyvy trhu ho nezaujímali. Namiesto toho trávil čas hľadaním predražených spoločností a pochopením obchodného modelu každej zo spoločností, ktoré analyzoval.

On sám si to myslel investor by mal držať 70% - 80% aktív v akciách. Samozrejme, radil investovať do kvalitných spoločností, ktoré sú ohodnotené veľmi lacno. Veril, že každý investor by pri investičnom rozhodnutí mal presne vedieť, prečo kupuje dané aktívum.

Sčítanie

John Neff je ďalším príkladom hodnotového investičného manažéra, ktorý porazil trh. Získal výhodu pred trhom akvizíciou dobrých spoločností za skvelú cenu. Jeho prístup k investovaniu bol často protichodný. Nakúpil akcie spoločností, ktoré boli dole a čakal, kým trh uvidí, že problémy spoločnosti sú dočasné. Keď sa scenár zhmotnil, predal akcie a hľadal ďalšie príležitosti.