Čo je to recesia, alebo čo majú býci najradšej

slovo v posledných mesiacoch recesia každú chvíľu sa to vracia v médiách. Analytici, ekonómovia, novinári a politici sa navzájom predbiehajú vo svojich prognózach týkajúcich sa ekonomickej situácie. Niektorí sa recesie obávajú, iní v nej vidia príležitosť na lepšiu alokáciu kapitálu v budúcnosti. Ako prebieha táto recesia? Má to z dlhodobého hľadiska pozitívny alebo negatívny vplyv na ekonomický vývoj? Dnes sa pokúsime odpovedať na tieto otázky.

Čo je to recesia

Recesia je podľa základnej definície pokles HDP minimálne v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch. Nižšie je uvedený príklad recesie zaznamenanej v Spojených štátoch.

HDP USA. Zdroj: fred.org

Hrubý domáci produkt (HDP) je hodnota všetkých tovarov a služieb, ktoré boli vyrobené v danej oblasti v danom čase. Hrubý domáci produkt je tok tovarov vyrobených v určitom čase a v určitej oblasti. Hrubý domáci produkt sa pre krajinu najčastejšie počíta štvrťročne alebo ročne. HDP berie do úvahy len konečný tovar. Medzihodnoty sa nezapočítavajú, aby sa predišlo dvojitému započítaniu. Napríklad výroba chleba už obsahuje múku. Z tohto dôvodu je múka použitá na výrobu chleba už zahrnutá v hodnote bochníka. Netreba to teda pridávať znova. HDP nie je synonymom bohatstva, ktoré vlastnia občania, spoločnosti alebo vládne agentúry. Pokles HDP o 10 % teda neznamená, že bohatstvo celej krajiny je menšie o 10 %.

Recesia je teda stav, keď je tok tovarov vyrobených celou ekonomikou menší ako v predchádzajúcom roku. Ide teda o oslabenie ekonomickej aktivity. Niektorí vnímajú pokles ekonomickej aktivity inak. Napríklad NBER (Národný úrad pre ekonomický výskum) meria recesiu okrem iného pomocou zmeny v zisku v nepoľnohospodárskom sektore, priemyselnej výrobe a maloobchodných tržbách. Ide teda o trochu iný pohľad na meranie ekonomickej aktivity ako v prípade jednoduchého merania ekonomickej aktivity pomocou zmien HDP.

Príčiny recesie

Recesie zvyčajne nenastanú náhle. Ide o sériu procesov, ktoré stoja za spomalením ekonomickej aktivity. Príčiny spomalenia môžu byť vnútorné aj vonkajšie. Vnútorné sú napríklad makroekonomické nerovnováhy spôsobené úverovou expanziou. Jeho kolaps môže spôsobiť prudký pokles ekonomickej aktivity. Príkladom je silná recesia v rokoch 2007-2009, ktorá bola spôsobená prasknutím bubliny na trhu s rizikovými hypotékami. Vonkajším faktorom je napríklad zhoršenie ekonomickej situácie v krajine, ktorá je hlavným obchodným partnerom. V dôsledku toho export drasticky klesá, čo sa prejavuje zhoršením ekonomickej aktivity.

Recesia a ekonomika

Recesia vždy spôsobí pokles aktivity v ekonomike. Súkromné ​​investície sa spomaľujú a nálada spotrebiteľov sa zhoršuje. V dôsledku toho dochádza k poklesu spotreby a investícií. Nárast nezamestnanosti navyše znamená, že domácnosti sú nútené hospodáriť so svojimi rozpočtami rozumnejšie. Z tohto dôvodu sú sektory, ktoré predávajú tovar podľa vlastného uváženia, najzraniteľnejšie voči poklesu príjmov. To zase prispieva k poklesu tržieb takýchto spoločností. Výsledkom sú nižšie zisky a dokonca aj straty. Firmy sú nútené optimalizovať náklady, čo má za následok odďaľovanie investícií a niekedy aj znižovanie počtu zamestnancov.

Od začiatku priemyselnej revolúcie sa väčšina ekonomík rozvíja stabilne a obdobia recesie sú skôr krátkym prerušením ďalšieho rozvoja ako signálom štrukturálnych ekonomických problémov. Dátovo kompatibilné Medzinárodného menového fondu (MMF) medzi rokmi 1960 a 2007 bolo hlásených 122 období recesie v 21 vyspelých ekonomikách. To znamená, že v priemere jedna vyspelá krajina zažila približne 6 období recesie počas obdobia 47 rokov. Okrem toho MMF vypočítal, že iba 10 % času boli tieto ekonomiky v recesii.

Pokles ekonomickej aktivity je viditeľný na trhu práce a v maloobchode, ako aj v investíciách. V recesii veľmi často dochádza k spätnej väzbe. Klesajúce spotrebiteľské výdavky spôsobujú pokles príjmov firiem. To zase núti mnohých z nich prepustiť časť zamestnancov, čo sa prejavuje nižšími príjmami domácností. S poklesom príjmov klesá aj súkromná spotreba. Domácnosti si niekedy udržia súčasnú úroveň spotreby, čo sa však prejaví znížením úrovne úspor alebo zvýšením úrovne dlhu.

Problémy majú aj finančné inštitúcie. Banky, ktoré poskytovali úvery v období dobrých ekonomických podmienok, hlásia zhoršenie úverového portfólia počas hospodárskeho poklesu. Rastie nárast problémových úverov (NPL - nesplácaný úver), čo núti banku k odpisom a k reštrukturalizácii úverového portfólia, ktorému hrozí nesplácanie. Niekedy, ak bankový sektor zápasí s veľmi vysokou úrovňou nesplácaných úverov, môže vzniknúť potreba vykúpiť zlé aktíva centrálnou bankou (napr. pomocou QE – kvantitatívneho uvoľňovania).

Okrem toho v USA a krajinách, kde občania investujú značnú časť svojho bohatstva na akciovom trhu, dochádza k negatívnemu efektu príjmu. Pokles cien akcií spôsobuje pokles čistého bohatstva domácností, ktoré alokujú značné prostriedky na akciovom trhu. Vďaka tomu sa takéto domácnosti cítia „chudobnejšie“, čo odrádza od rastu spotreby.

Po určitom čase sa pokles aktivity zastaví. Finančne najslabšie subjekty nedokážu pokračovať vo svojej činnosti. Výsledkom je, že ich trhové podiely preberajú spoločnosti lepšie pripravené na spomalenie ekonomiky. Spomalenie poskytovania úverov zároveň znamená, že investície s očakávanou nízkou mierou návratnosti nezískajú financovanie. Recesia je teda pre ekonomiku niekedy katarziou a umožňuje ju „očistiť“ od neefektívnych firiem.

Boj s krízou

Od vtedy Veľká depresia vlády mnohých krajín prijali fiškálnu a menovú politiku na obmedzenie rozsahu recesie. Niektoré z riešení sa nazývajú automatické stabilizátory. Príklady zahŕňajú progresívne dane z príjmu, sociálnu pomoc a dávky v nezamestnanosti. Okrem toho môžu vlády zaviesť fiškálne balíčky na zvýšenie spotreby a investícií do ekonomiky.

Centrálna banka zase môže poskytnúť likviditu vo finančnom sektore a znížiť úrokové náklady v ekonomike. Likviditu je možné zabezpečiť intervenčnými nákupmi aktív, znížením povinných minimálnych rezerv alebo transakciami na medzibankovom trhu. Úrokové náklady možno znížiť klesajúcimi úrokovými sadzbami. Prejavuje sa to v poklese trhových úrokových sadzieb (napr. WIBOR, LIBOR), na ktoré sú „naviazané“ spotrebiteľské alebo komerčné úvery. Zníženie povinných minimálnych rezerv znamená, že banky majú viac voľného kapitálu na investovanie, čo môže pomôcť obnoviť poskytovanie úverov.

Recesia a akciový trh

Ako už bolo spomenuté, akciový trh zvyčajne začína hospodársky rast skôr, ako dôjde k poklesu ekonomickej aktivity. Z tohto dôvodu sa vonkajšiemu pozorovateľovi zdá absurdné, že akciový trh rastie, keďže novinové titulky informujú o bankrotoch a rastúcej nezamestnanosti. Trh vždy zľavuje z budúcnosti. Z tohto dôvodu je horšia ekonomická situácia už dávno „v cenách“. Na druhej strane, čím dlhšie bude recesia trvať, tým bude paradoxne lepšia budúcnosť podnikov, ktoré prežijú spomalenie ekonomiky. Trh začína predpovedať zlepšenie finančných výsledkov kótovaných spoločností. Spolu s lepšími prognózami rastie aj ohodnotenie firiem vo finančných modeloch. To zase povzbudzuje investorov k nákupu nadhodnotených akcií.

Recesia je teda čas, keď by býci mali horúčkovito hľadať spoločnosti, ktoré sú príliš nadhodnotené. Recesia môže spôsobiť, že mnohé veľké spoločnosti budú ocenené hlboko pod ich vnútornou hodnotou. Preto nákup akcií takýchto spoločností „keď sa prelieva krv“ môže v najbližších rokoch umožniť dosiahnuť nadpriemernú mieru návratnosti.

Čo predpovedá recesiu?

Jedným z najviac mediálnych indikátorov, ktoré majú predpovedať recesiu, je inverzia kriviek úrokových sadzieb. Od roku 1955 každej z 10 amerických recesií predchádzala inverzia úrokových sadzieb. Za zmienku však stojí, že nie každá inverzia viedla k recesii.

Čo je to inverzia kriviek úrokových sadzieb? Aby ste to pochopili, musíte vedieť, ako by mali vyzerať „normálne“ krivky. V normálnych časoch sú krátkodobé úrokové sadzby nižšie ako dlhodobé. Je to spôsobené tým, že dlhodobý dlh má väčší tzv „riziko trvania“. Jednoduché požičiavanie peňazí na dlhšie obdobie zahŕňa väčšie investičné riziko. Investor jednoducho nevie, ako sa bude vyvíjať úroková sadzba a inflácia v budúcnosti. Z tohto dôvodu investori požadujú vyššiu rizikovú prémiu.

Preto je výnos 2-ročného dlhopisu v „normálnych časoch“ nižší ako výnos 10-ročného dlhopisu. Ak sa výnosová krivka začne invertovať, znamená to, že úroková sadzba na dlhodobých dlhopisoch klesá, kým úroková sadzba na krátkodobý dlh neklesá a niekedy dokonca stúpa. Investori jednoducho predpokladajú, že úrokové sadzby budú z dlhodobého hľadiska nižšie, pretože centrálna banka bude chcieť znížiť trhové úrokové sadzby.

Inverzia kriviek úrokových sadzieb nie je jediným ukazovateľom, ktorý tvrdí, že predpovedá recesiu. Mnoho obchodníkov sa zameriava na analýzu hlavných ukazovateľov. Medzi nimi sú:

• Index nákupných manažérov ISM,
• Vedúci ekonomický index konferencie,
• Zložený hlavný ukazovateľ OECD.

Niektorí analytici a investori sa pozerajú na PMI, ktorý meria súčasný podnikateľský sentiment. Analýza trendu PMI vám umožňuje určiť, či sa podnikateľský sentiment zhoršuje alebo zlepšuje.

Samozrejme, skutočný výskyt recesie je vždy známy s výrazným oneskorením. Napríklad v júni 2020 NBER oznámil, že vrchol ekonomickej expanzie v Spojených štátoch nastal vo februári 2020. V dôsledku boja proti šíreniu Covid-19 zaviedli federálne a štátne vlády dočasné „zastavenie ekonomiky“. V dôsledku toho došlo k prudkému poklesu ekonomickej aktivity. Pandémia ukončila najdlhšiu hospodársku expanziu v histórii USA. Trvala 128 mesiacov a trvala od júna 2009 do februára 2020. NBER uviedol, že recesia v roku 2020 bola najkratšia v histórii a trvala len dva mesiace. Minimálne dno recesie kleslo v apríli 2020, dva mesiace po tom, čo NBER oznámil, že ekonomika je v recesii.

Čo spôsobuje recesiu?

Existuje mnoho ekonomických teórií, ktoré sa snažia vysvetliť, ako ekonomika smeruje k recesii. Väčšina teórií môže byť kategorizovaná ako ekonomické, finančné, psychologické alebo zmiešané faktory (kombinácia troch vyššie uvedených).

Príkladom ekonomického faktora, ktorý spôsobuje zmenu ekonomickej situácie, je štrukturálne zmeny v konkrétnych odvetviach. Ide napríklad o prudký nárast cien ropy. Spôsobuje zvýšenie nákladov na dopravu, ktoré sa „rozšíri“ aj do iných odvetví. Rast cien spôsobuje pokles dopytu a prispieva k zvýšeniu inflácie. Ak chce centrálna banka bojovať s rastúcou infláciou, bude musieť zvýšiť úrokové sadzby. Nárast úrokových sadzieb ochladzuje ekonomiku, čo je ďalšia tehlička, ktorá sa pridáva k rozvoju recesie v ekonomike.

Niektoré teórie sa zameriavajú na finančný aspekt recesie. Skvelým príkladom je názor, že rast úverov akumuluje finančné riziko v ekonomike. Po uplynutí platnosti úverovej expanzie dochádza k nárastu úrokových nákladov. To núti spoločnosti znižovať svoje investičné plány a niekedy je potrebné reštrukturalizovať svoje prevádzky. Pokles peňažnej zásoby (alebo mierny nárast) zároveň spôsobuje, že sa v ekonomike objavujú signály recesie. Jeden z príkladov, ktorý spája recesiu s ponukou peňazí, ktorá nie je prispôsobená potrebám ekonomiky.

Niektoré teórie sa zameriavajú na psychologické faktory, ktoré spôsobujú príliš veľa optimizmu v časoch rozmachu a hlboký pesimizmus v hospodárskych poklesoch.. Podľa zástancov keynesiánstva sú za nerovnováhu v ekonomike zodpovedné zvieracie pudy (strach a chamtivosť). Z tohto dôvodu by mal štát podľa zástancov tejto teórie hrať protichodnú úlohu. V čase prosperity by mali mierne spomaliť ekonomický rast (vyššie dane, zníženie sociálnych transferov) a v období recesie stimulovať ekonomiku (investičné projekty, znižovanie daní, sociálne transfery). Ďalším príkladom je koncept Haymana Minského, ktorý prišiel do ekonómie s pohľadom na tzv Minsk moment.

Rozdiel medzi recesiou a depresiou

Podľa NBER došlo v Spojených štátoch od roku 1854 k 34 recesiám, no od roku 5 len k piatim. Samozrejme, že ekonomické poklesy majú rôznu intenzitu, niektoré sú krátke a mierne, iné veľmi hlboké. Príkladom hlbokej recesie je finančná kríza v rokoch 1980-2007.

V ekonomike sa hospodárska depresia odlišuje od recesie. Depresia trvá dlhšie a je hlbšia. Toto je mimoriadne zriedkavé. Najčastejšie je to dôsledok veľkých makroekonomických nerovnováh vyskytujúcich sa v ekonomike, ktoré sú výrazne viditeľné v čase recesie.. Prispôsobovanie ekonomiky novej realite je dlhé a bolestivé. Niekedy sa o nej hovorí ako o „stratenej dekáde“. Príkladom hospodárskej depresie je Veľká hospodárska kríza, ktorá začala v roku 1929, alebo finančná kríza spôsobená prasknutím bubliny na trhu s rizikovými hypotékami v rokoch 2007-2009. Ďalším príkladom je obdobie 1937-1938 v americkej ekonomike. Potom HDP klesol o 10 % a nezamestnanosť stúpla na 20 %.

Sčítanie

Recesia je spomalenie ekonomickej aktivity. Počas tejto ekonomickej a spoločenskej udalosti dochádza k „kontrakcii ekonomiky“. Súkromné ​​investície a spotreba klesajú. V dôsledku toho rastie nezamestnanosť. Aby sa tomu zabránilo, dochádza k zvýšeniu fiškálnych výdavkov a uvoľneniu menovej politiky. V dôsledku toho vládne výdavky rastú a úrokové sadzby klesajú. Postupom času takéto opatrenia umožnia oživenie hospodárstva odznova. Recesie spravidla netrvajú dlho. Podľa údajov NBER trvala priemerná recesia v americkej ekonomike 17 mesiacov, pričom od 10. rokov trvá priemerné spomalenie ekonomiky približne XNUMX mesiacov.. Stojí za zmienku, že akciový trh zvyčajne začína klesať pred začiatkom recesie a začína boom ešte predtým, ako sa objavia „tvrdé dáta“, ktoré naznačujú, že ekonomika je vo fáze oživenia.

Hlavné závery:

• Recesia je výrazný pokles ekonomickej aktivity trvajúci najmenej dva štvrťroky.
• Ekonómovia merajú dĺžku recesie od vrcholu ekonomickej expanzie po dno poklesu.
• Niekedy sa stáva, že recesia trvá len niekoľko mesiacov, pričom ekonomika potrebuje roky, aby sa vrátila na predchádzajúcu maximálnu úroveň hrubého domáceho produktu.
• Inverzia kriviek úrokových sadzieb je jedným zo signálov možnej recesie v ekonomike. Tento vzťah nie vždy funguje, ale je varovným signálom pre tvorcov fiškálnej a menovej politiky.
• Nezamestnanosť veľmi často stúpa počas recesie a zostáva na vyššej úrovni počas počiatočnej fázy oživenia hospodárskej aktivity. Z tohto dôvodu mnoho ľudí nevidí počiatočné fázy ekonomického oživenia, pretože si „stále nevedia nájsť prácu“.
• Počas recesie sa vyvíjajú monetárne a fiškálne impulzy na ukončenie obdobia recesie.