Úvod k prezidentským voľbám vo Francúzsku

Francúzska prezidentská kampaň v roku 2022 sa reálne začne až v septembri. Všetci deklarovaní a očakávaní kandidáti však už začali voličov presviedčať. Regionálne voľby v júni 2021 skončili porážkou oboch strán prezidenta Emmanuela Macrona – Republika vpred (fr. Republika v pohybe, LREM) a extrémne pravicová Národná únia (fr. Národné zhromaždenieMarine Le Penová. Výsledok ovplyvnil aj rekordný počet abstinujúcich (66,7 % v 65,7. kole a 2022 % v XNUMX. kole). Ani jednej strane sa nepodarilo vyhrať v žiadnom z trinástich regiónov Francúzska. Pre LREM to nebolo prekvapením, pretože strana mala značné problémy získať podporu vo vidieckych oblastiach. Pre Národné zjednotenie to však bolo prekvapenie, keďže väčšina prieskumov mu prisúdila víťazstvo aspoň v jednom či dvoch krajoch. Francúzske regionálne voľby zvyčajne nevypovedajú o výsledku prezidentských volieb. Napriek porážke Macrona a Le Penovej sú stále vnímaní ako lídri volieb v apríli XNUMX.

O autorovi

Christopher Dembik - Francúzsky ekonóm poľského pôvodu. Je globálnym šéfom makroekonomického výskumu v dánskej investičnej banke Saxo Bank (dcérska spoločnosť čínskej spoločnosti Geely obsluhujúca 860 000 zákazníkov HNW po celom svete). Je tiež poradcom francúzskych poslancov a členom poľského think tanku CASE, ktorý sa podľa správy umiestnil na prvom mieste v ekonomickom think tanku v strednej a východnej Európe. Global Go To Think Tank Index. Ako globálny vedúci makroekonomického výskumu podporuje pobočky poskytovaním analýz globálnej menovej politiky a makroekonomického vývoja inštitucionálnym klientom a HNW v Európe a MENA. Je pravidelným komentátorom v medzinárodných médiách (CNBC, Reuters, FT, BFM TV, France 2 atď.) a rečníkom na medzinárodných podujatiach (COP22, MENA Investment Congress, Paris Global Conference atď.).

Zoznámte sa s ďalším prezidentom Francúzska

Podľa nášho názoru existuje 70-percentná šanca, že prezident Emmanuel Macron bude znovuzvolený na druhé päťročné obdobie v apríli 2022 po ďalšom víťazstve nad Marine Le Penovou. Ak bude v roku 2022 pokračovať oživenie francúzskej ekonomiky, poháňané kumulatívnym dopytom a prebytkami úspor domácností, Macron sa ocitne vo veľmi priaznivom makroekonomickom prostredí. Toto je náš základný scenár. Macron sa bude snažiť zabezpečiť, aby oživenie nestratilo dynamiku tým, že budúcoročné ministerské výdavky navýšia na nový rekord 11 miliárd EUR v porovnaní s 3 miliardami EUR pred prezidentskými voľbami v roku 2017, aby bol v lepšej pozícii ako Macron. 

Vyhlásených kandidátov je už asi tucet a v najbližších mesiacoch ich pribudne tucet. Máloktorý z nich sa však v prvom kole umiestnil na zozname. Kandidátov musí podporiť aspoň 500 zástupcov národných alebo miestnych orgánov z aspoň 30 rôznych zámorských departementov alebo komunít, pričom maximálne jeden z desiatich signatárov z jedného departementu. Tento systém automaticky zvýhodňuje kandidátov z najväčších strán, ktoré majú veľa poslancov v parlamente a samospráve. Na druhej strane je ťažké získať podporu kandidátov, ako je Hélène Thouy zo Strany ochrancov zvierat (fr. Živočíšna párty), ktorej cieľom je počas kampane upozorniť na osudy zvierat. Toto zoskupenie sa môže spoľahnúť na malú podporu zo strany úradov. V deň volieb by malo byť na zozname 8-10 kandidátov.

Jediným kandidátom, ktorý by mohol Macrona a Le Penovú vážne ohroziť, je podľa nás bývalý Sarkozyho minister Xavier Bertrand. Bertrand je bývalý člen stredopravej Republikánskej strany (fr. Les Republicains, LR). V súčasnosti je predsedom rady pre región Hauts-de-France v severnom Francúzsku. Bertrand v žiadnom prípade nie je novou tvárou v politike. Funkciu ministra zastával 9 rokov a 12 rokov sedel v Národnom zhromaždení. Donedávna bol však širokej verejnosti pomerne neznámy. V júnových regionálnych voľbách porazil kandidátov krajnej pravice a vládnucej strany LREM so ziskom 52 % hlasov. Momentálne má najlepšiu pozíciu medzi potenciálnymi pravicovými kandidátmi vzhľadom na prvé kolo prezidentských volieb.

Ak nedôjde k neočakávanému obratu v prospech ľavice, socialistov, zelených a extrémne ľavicovej strany Jeana Luca Mélenhona Francúzsko Francúzsko Insoumise) nebude hrať v tejto kampani významnú úlohu. Do druhého kola nepôjdu.

Správa z prieskumov verejnej mienky

Repríza z roku 2017

Podľa prieskumu Elabe zverejneného po regionálnych voľbách 27. júna zostávajú Macron a Le Penová na čele prezidentských volieb s 29 % a 25 %. Bertrand je ďaleko pozadu so 14% podporou. To potvrdzuje náš názor, že v roku 2022 sa s najväčšou pravdepodobnosťou odohrá druhé kolo medzi Macronom a Le Penovou. Nedávne prieskumy naznačujú, že Le Penová by prehrala s Macronom, ako aj s akýmkoľvek potenciálnym stredopravým kandidátom (vrátane Bertranda). Le Pen je vo volebnej „krajine nikoho“ – na postup do druhého kola je schopný získať približne 20 % hlasov, ale nie 50 % potrebných na víťazstvo v prezidentských voľbách. Podľa niektorých, ale nie všetkých prieskumov, jediný scenár, podľa ktorého by sa Le Penová mohla stať budúcou prezidentkou Francúzska, je, že by v druhom kole čelila stredoľavému alebo krajne pravicovému kandidátovi. Pravdepodobnosť takéhoto scenára je podľa nás takmer nulová.

"Ten tretí"

Bertrand je teraz považovaný za „tretieho“ kandidáta. Má však pred sebou ešte dlhú a neistú cestu. Vidíme tri výrazné handicapy, ktoré by mu bránili postúpiť do druhého kola: 1) nedostatok podpory robotníckej triedy, 2) problémy s fundraisingom a 3) nedostatok charizmy. 

1) Bertrand už nie je oficiálne členom LR. Má však silnú podporu stredopravých voličov (podľa posledných prieskumov vyše 70 %). Na druhej strane podpora zo strany pracujúcej triedy je prakticky zanedbateľná (okolo 10 %). V najbližších mesiacoch sa bude Bertrand snažiť presvedčiť nespokojných stredoľavých voličov. Tento smer však nie je bez rizika. Bertrand by tak mohol prísť o podporu konzervatívcov, ktorí v roku 2017 hlasovali za sociálne liberálneho a fiškálneho konzervatívneho kandidáta LR Françoisa Fillona. 

2) Bertrand ťažko získava finančné prostriedky na financovanie kampaní od jednotlivcov (dary od firiem sú vo Francúzsku zakázané). Toto je však len začiatok kampane. Ak sa jej podarí udržať si pozíciu v prieskumoch, prostriedky na kampaň sa zvýšia. 

3) Podľa nášho názoru je Bertrandovou hlavnou slabinou jeho „boomerský nedostatok charizmy“. Charizma je vlastnosť, ktorá sa na rozdiel od iných zručností nedá rozvinúť, naučiť ani trénovať. V tomto smere Bertrand nedokáže konkurovať ani Macronovej brilantnosti, šarmu a fyzickej príťažlivosti, ani Le Penovej sebadôvere, energii a odhodlaniu.

Vznik populistického outsidera

Do apríla 2022 sa toho mohlo stať veľa, vrátane populistického outsidera, ako to bolo v prezidentských voľbách v roku 1981, keď známy komediálny herec Coluche získal 15 % hlasov, než napokon vypadol z boja o prezidentské kreslo. Medzi potenciálnymi populistickými outsidermi sa najčastejšie spomínajú mená ako Eric Zemmour, xenofóbny novinár s viacerými odsúdeniami za podnecovanie nenávisti, či Jean Marie Bigard, známy komediálny herec podporujúci hnutie žltých viest. Pokiaľ sa však ekonomická situácia do prvého kola volieb výrazne nezhorší, nepovažujeme takéto riziko za významné.

V tejto chvíli sa pri absencii vážneho rivala, ktorý by dokázal zamiešať všetky karty v súboji o prezidenta, zdá, že finálový duel si už druhýkrát zahrajú Macron a Le Penová. Prieskumy ukazujú, že veľká časť francúzskej ľavice by sa v takejto situácii zdržala hlasovania. Nemyslíme si, že by to Le Penovej na víťazstvo stačilo. Tieto preteky však budú oveľa vyrovnanejšie ako v roku 2017.

Programy vedúcich kandidátov

Macron: „Republikánsky patriotizmus“, sociálna solidarita a nízkouhlíkové hospodárstvo

Macron si uvedomuje, že potrebuje zmenu imidžu, aby mohol byť v roku 2022 zvolený na druhé funkčné obdobie. Po výraznom pokroku v rokoch 2017 – 2019 sa tempo reforiem spomalilo. Kvôli pandémii musel Macron zastaviť svoju vlajkovú loď dôchodkovej reformy. V súčasnosti hľadá novú injekciu energie, presadzuje nový politický vzorec kombinujúci tzv „republikánske vlastenectvo“, sociálna solidarita a nízkouhlíkové hospodárske oživenie. To by malo osloviť rôzne skupiny voličov, ktoré potrebuje, aby si udržali svoje kreslo aj druhé volebné obdobie: stredoľavých a stredopravých ekologicky zmýšľajúcich. Aké reformy bude chcieť zaviesť, však nie je jasné. Najdôležitejšie body svojej agendy prezradí s najväčšou pravdepodobnosťou na poslednú chvíľu, ako je zvykom francúzskych prezidentov usilujúcich sa o znovuzvolenie. 

Le Penová: totálny volt na eure

Tri mesiace po prezidentských voľbách v roku 2017 Le Penová opustila kontroverzný projekt odchodu z eurozóny, čo ju stálo hlasy po záverečnej debate s Macronom. Le Penová tiež nedávno zmiernila svoju kritiku Európskej únie. Už netrvá na rozpustení Schengenskej dohody o otvorených hraniciach, dokonca obhajuje voľný pohyb osôb v rámci EÚ – avšak pod podmienkou, že sa obmedzí len na občanov EÚ, čo by bolo zrejme nevymožiteľné. To všetko má za cieľ premeniť Národnú jednotu z večného outsidera na menej toxického účastníka francúzskej politickej arény. Na víťazstvo v prezidentských voľbách sú však potrebné ďalšie kroky. Čím väčšiu podporu dostane Le Penová v prieskumoch, tým dôkladnejšie sa budú analyzovať jej kompetencie. Toto je jej slabá stránka. Chýbajú jej základné ekonomické znalosti a zatiaľ sa jej nepodarilo prilákať talenty na vypracovanie rozumného a pragmatického ekonomického programu. Projekty Le Penovej sú často ekonomicky nereálne a príliš vágne. Jeho cieľom je znížiť oficiálny vek odchodu do dôchodku, ktorý je v súčasnosti 62 a je jedným z najnižších v krajinách OECD, na 60 rokov. Ak by sa tento plán zrealizoval, podľa našich odhadov by sa deficit francúzskeho dôchodkového systému do roku 2025 takmer zdvojnásobil na 37 miliárd eur. Z dlhodobého hľadiska by to vážne ohrozilo výhody budúcich dôchodcov. Le Penová chce tiež zvýšiť verejné výdavky na investície do nových technológií. Nie je však jasné, ako budú tieto výdavky financované. 

Vzhľadom na to, že Le Penová v prípade víťazstva v prezidentských voľbách upustila od kontroverzného projektu referenda o Frexite, veríme, že v budúcom roku sa riziko pre dlhopisový trh súvisiace s voľbami vo Francúzsku v porovnaní s rokom 2017 len mierne zvýši. Predpokladáme, že do volieb v roku 2022 sa rozdiel medzi výnosmi francúzskych a nemeckých vládnych dlhopisov zvýši o 30-35 bázických bodov. Bude však ďaleko od úrovní zaznamenaných v roku 2017 (okolo 80 bázických bodov).

Bertrand: Vlády sú čiastočne prostredníctvom referenda

Bertrand sa zaväzuje vykonávať moc čiastočne prostredníctvom referenda, čím reaguje na jednu z požiadaviek žltých viest. Ide o populárny koncept medzi francúzskymi politikmi počas kampane. Krátko po výhre sa však často od tejto predstavy odklonia. Referendum je zrejme najväčším nástrojom demokracie. V praxi majú občania tendenciu vnímať referendum skôr ako hlasovanie za vládu než za tému, o ktorej sa diskutuje. O výsledku často rozhoduje obľúbenosť úradujúceho prezidenta – príkladom toho je hlasovanie proti európskej ústave v roku 2005. Po prípadnom víťazstve Bertrand svoj sľub určite nesplní.

Keďže sme stále v počiatočných fázach kampane, Bertrand ešte nezverejnil celú svoju agendu. Hlavným predpokladom jeho ekonomickej platformy je ďalšie znižovanie daní z produkcie. V rámci francúzskeho plánu obnovy vypracovaného v septembri 2020 zníži francúzska vláda v rokoch 2021 až 2022 dane z výroby o 10 miliárd EUR ročne. Bertrand chce ísť ešte ďalej a znížiť ich na polovicu (~ 33 miliárd EUR ročne). Podľa našich odhadov by to zlepšilo ziskovosť podnikov a znížilo rozdiel v konkurencieschopnosti medzi Francúzskom a Nemeckom z hľadiska výrobných daní o dve tretiny. 

Choroba francúzskej demokracie

Náš základný scenár predpokladá znovuzvolenie Macrona. Rovnako ako v roku 2017 budú v prvom kole voliči s lepšími mzdami a vzdelaním voliť Macrona, kým menej vzdelaní a vzdelaní voliči budú voliť Le Penovú. V druhom kole kampane proti Le Penovej bude Macron znovu zvolený na druhé funkčné obdobie, ktoré sa skončí v roku 2027. Jeho mandát však môže byť spochybnený. Macron bude určite čeliť silnému odporu voči plánovaným reformám. Dokázali to protesty žltých viest v roku 2017, masové štrajky proti dôchodkovej reforme v roku 2019 a antivakcinačné hnutia v roku 2021. Macronovo očakávané víťazstvo nevidíme ako triumf reformizmu, ale skôr ako symbol vážnej krízy francúzskej demokracie. Bolo by to štvrtýkrát za posledných dvadsať rokov, čo by Francúzi v prezidentských voľbách hlasovali proti, nie za konkrétneho kandidáta (Chirac-Le Pen v roku 2002, Sarkozy-Hollande v roku 2012, Macron-Le Pen v roku 2017).