Prehľad mien týždňa. Zvrátia ďalšie stretnutia náladu?
Počas uplynulých dvoch týždňov môžete mať neodolateľný dojem, že prakticky stále pokračujeme v dvoch ťahoch na základe jednej udalosti, ktorá sa, hovorovo povedané, „vliekla“ po kotáciách mien už pekných tucet dní. Na jednej strane máme do činenia s trhovou eufóriou živenou relatívne dobrými výsledkami firiem z Wall Street, na druhej strane médiá stále viac a viac odsudzujú vývoj epidémie koronavírusu. Základy súčasného sentimentu a sentimentu na trhu sú nestále a krehké. Súčasná úroveň optimizmu preto môže rýchlo vyprchať.
Dolár sa nevzdáva
Koronavírus sa pomaly stáva témou, tak hovorovo otrepanou ako obchodná vojna medzi USA a Čínou, resp. Brexit. Napriek tomu epidémia zostáva zdrojom slabého sentimentu a na trhoch sa premietajú nové informácie o počte nakazených. Dobre je to vidieť na kurze USD/PLN, v ktorom dolár napriek miernej korekcii neustále zhodnocuje voči zlotému. V súčasnosti čelíme silnej rezistencii na 3,9366.
Samotné udalosti v Spojených štátoch devízový trh tak trochu ignoroval. Dovoľte mi pripomenúť dva komentáre Federálneho rezervného systému z minulého týždňa. Každý z nich bol trhom prakticky ignorovaný. Stretnutia samozrejme nepriniesli v oblasti úrokových sadzieb v súlade s očakávaniami trhu nič nové. Pripravenosť je však dôležitým posolstvom, ktoré Powell oznámil FED prijať opatrenia v prípade poklesu americkej ekonomiky. Na jednej strane je to dôvod na nadšenie, na druhej strane politika rezervy, ktorá sa obmedzuje na akciu len v krajnom prípade, s dlhodobou víziou, môže americké akciové trhy značne obmedziť. Menová politika má vo veľkej miere predchádzať/zaisťovať krátkodobé ekonomické výkyvy a neobmedzovať sa len na intervencie, keď sú trhy v hlbokej recesii.
Euro sa spomalilo
Minulý týždeň sa euro voči doláru výrazne znehodnotilo. Ide prakticky o nejaký tucet dní, v ktorých USD postupne posilňuje voči európskej mene. Priemyselná výroba v eurozóne stále zaostáva. Zverejnené údaje sú oveľa horšie, ako sa očakávalo (v mesačnom vyjadrení), čo navyše nepodporuje víziu stabilizácie v tomto odvetví. Aktuálne sa kotácie mierne spomalili, no nie sú viditeľné žiadne pohyby v dopyte po základnej mene. Ťažko teda povedať, že sa situácia úplne obráti (aj keď to tiež nevylučujem). Súčasná stagnácia cien na tejto úrovni môže byť bodom pre ďalšie, hlbšie poklesy alebo odrazy.
Dobrým príkladom stagnácie v priemysle sú nedávne správy o znižovaní počtu pracovných miest v spoločnosti Daimler. Koncern vlastní Mercedens-Benz a Maybach. Nedávno zverejnila prevádzkové výnosy, ktoré sa v porovnaní s rokom 2018 znížili prakticky o polovicu. Všeobecné vysvetlenie túžby znížiť zamestnanosť prakticky o 15-tisíc zamestnancov uzatvára nerentabilné projekty. Je všeobecne známe, že automobilový priemysel ako veľká časť priemyselného odvetvia nemeckej ekonomiky zápasí s problémami. Aktivity Daimleru sú zamerané na prispôsobenie výroby aktuálnemu dopytu trhu.
Japonsko je stále na voľnobeh
Japonsko sa podobne ako Nemecko prakticky počas celého roka 2019 (hovoríme o všeobecnom prístupe bez udania mesiacov) bránilo spomaleniu, ktoré sa v ňom stalo trvalou stálicou. Index PMI mnohonásobne prekročil zmluvnú hranicu 50 bodov. Ekonomika krajiny vychádzajúceho slnka však nie je znepokojivo zlá. Sektoru služieb sa darí celkom dobre. Na druhej strane alarmujúcim javom (ktorý nevyhnutne ovplyvňuje budúcu ekonomickú situáciu) je daň z obratu, ktorej každé zvýšenie spôsobuje nadmernú reakciu širokého trhu.
Pre tých, ktorí sú menej informovaní o zvyšovaní platov v Japonsku, bol posledný pokus získať viac rozpočtových prostriedkov pomocou dane z obratu v októbri. Samozrejme, jeho dopady najlepšie vystihuje HDP, ktorý, ako ukázali najnovšie údaje, dopadol veľmi zle. Ak vezmeme do úvahy posledné údaje, ekonomika medzikvartálne klesla o 1,6 %. Japonci majú výnimočný talent na načasovanie zvyšovania potenciálu. Pri pohľade na ich históriu (nie až tak ďaleko) sa stačí pozrieť na prvýkrát predstavenú daň z obratu, ktorá ju na vrchole japonského boomu prakticky úplne pohltila.
Žiadna flexibilita BoJ a konzervativizmus v alokácii japonských úspor nemusí akýmkoľvek spôsobom podporovať (teoretickú) efektívnosť trhu.