USA chcú ekonomický rozvod s Čínou

O obchodnom konflikte medzi USA a Čínou sa v poslednom čase hovorí málo. To však neznamená, že stráca na intenzite. Je to úplne naopak. Vyzerá to tak, že čoskoro budeme svedkami rozhodujúceho zápasu.

Spojené štáty americké ako najväčšia svetová ekonomika sa vo svojej politike zvyčajne riadia dosť špecifickou logikou. Nemajú strach z rastúceho významu a sily iných krajín. Naopak, veria, že najlepší biznis sa robí so silnými a bohatými partnermi. Aj preto USA po druhej svetovej vojne investovali obrovské prostriedky do Marshallovho plánu a iných foriem pomoci pre západnú Európu a Japonsko. Preto majú často neúmerný podiel na financovaní inštitúcií ako OSN, Medzinarodny menovy fond alebo Svetová banka. V Amerike sa vždy verilo, že treba podporovať globálny ekonomický rozvoj.

Amerika sa stáva rovnocenným partnerom

Čoraz viac ľudí si však kladie otázku, či sa táto logika dá aplikovať aj na modernú Čínu. Je mocná a bohatá Čína skutočne v záujme Spojených štátov? Niet pochýb, že Washington sa inak pozerá na Nemecko, Japonsko, Veľkú Britániu či Rusko a inak na Čínu. Krajina, ktorej sa môžu Spojené štáty obávať, sa po prvý raz objavila na mape sveta.

V USA je čoraz bežnejšie veriť, že tieto dve ekonomiky sú príliš úzko prepojené. Za obzvlášť nebezpečný sa považuje čínsky monopol na výrobu základných zložiek populárnych liekov. Podobne je to aj s výrobou dielov pre elektronické produkty. Hyperglobalizácia viedla Spojené štáty k tomu, že stratili schopnosť vyrábať veľa základných položiek samostatne. Ďalším veľkým problémom je čínsky prístup k demokracii a ľudským právam.

Kto získa a kto stratí

Podľa najrozšírenejšieho pohľadu viedli intenzívne obchodné vzťahy medzi oboma krajinami k exportu amerických pracovných miest do Číny. Ukazuje sa však, že tento pohľad nemá nič spoločné s realitou. V Spojených štátoch nezamestnanosť dlhodobo klesá a v Číne stúpa. Nie je teda pravda, že z prístupu na americký trh profituje iba Čína. Pre americké korporácie schopnosť vyrábať v Číne znamená dramatický pokles nákladov. Napríklad pri výrobe iPhonu je zostávajúci zisk v Číne asi 10-krát nižší ako zisk dosiahnutý spoločnosťou jablko. Americké spoločnosti práve robia skvelý biznis vo výrobe v Číne.

Inými slovami, Spojené štáty a západoeurópske krajiny konzumujú plody práce čínskych robotníkov. To je to, čo Číne z dlhodobého hľadiska škodí. Je pravda, že spotreba v Číne dynamicky rastie, no HDP na obyvateľa len mierne presahuje 10 000 dolárov. Čínsky rast, aj keď je v percentách pôsobivý, je v absolútnom vyjadrení stále výrazne pod rastom USA.

Význam americko-čínskych väzieb bude klesať

Bartosz Tomczyk, Provema

Zdá sa, že obe krajiny budú z dlhodobého hľadiska potrebovať čoraz menej. A bude to rozvod nie z nenávisti, ale z rozumu. USA sa boja čínskeho rastu a chcú chrániť vlastnú ekonomiku, pričom v záujme Číny je konzumovať plody vlastnej práce. Technologický pokrok a automatizácia výroby môže navyše v najbližších rokoch viesť k zníženiu významu nekvalifikovanej pracovnej sily. Výrobné náklady v USA a západnej Európe klesnú a výroba v Číne už nebude taká zisková.

Pri zvažovaní scenárov americko-čínskeho konfliktu netreba zabúdať, že je tu ešte jeden hráč, ktorý má ambíciu zapojiť sa do hry. Ide samozrejme o Indiu, kde sú výrobné náklady v súčasnosti oveľa nižšie ako v Číne. India ako demokratický štát, ktorý rešpektuje ľudské práva, môže byť oveľa žiadanejším partnerom pre západné krajiny.

Autor: Bartosz Tomczyk, predseda dozornej rady poľského fintechu Provema