Teória tvorby výmenných kurzov

Efektívne predpovedať budúcnosť je mimoriadne ťažké, to je fakt. Vo vzťahu k výmennému kurzu nemožné. Ich presnú úroveň v priebehu niekoľkých dní či týždňov nemožno predpovedať, nieto v dlhodobejšom horizonte. Napriek širokej škále špecializovaných nástrojov je to pre analytikov stále skutočná výzva. Isté je momentálne len to, že ceny na finančných trhoch zostanú volatilné. Aký je vývoj výmenných kurzov?

Cenotvornú a informatívnu úlohu zohráva aj výmenný kurz, teda cena jednej meny vyjadrená v inej mene.. Priamo ovplyvňuje ceny zahraničného obchodu a ceny zahraničných aktív určených pre vnútorný trh.

Existujú dva typy tvorby sadzieb: pohyblivá a pevná. Prvý z nich je priamo založený na hodnote ponuky a dopytu. Spolu s nárastom dopytu rastie aj hodnota danej meny, čo je základný zákon určovania kurzu. Mena sa teda môže zhodnocovať, keď jej hodnota rastie, a znehodnocovať sa, keď jej hodnota klesá. Iné je to v systéme pevného výmenného kurzu, kde o jeho výške rozhodujú menové orgány krajiny, pričom zachovávajú určitú úroveň nazývanú parita. Udržanie nereálneho paritného kurzu sa však v trhovej ekonomike môže ukázať ako nemožné, pretože možnosti intervencie na devízovom trhu sú vyčerpané. V takom prípade by orgány museli pristúpiť k špecifickému postupu úpravy parity – devalvácii alebo revalvácii.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Trhová mechanika – Analýza trendov na základe zón dopytu a ponuky

Takéto všeobecné vysvetlenie však nenaznačuje, za akých podmienok sú peniaze danej krajiny veľmi žiadané a za akých nie. Na štúdium tohto javu je potrebné vziať do úvahy faktory ovplyvňujúce dopyt aj ponuku mien. Ich znalosť by umožnila predpovedať budúcu sadzbu s vysokou mierou pravdepodobnosti, čo je pre účastníkov trhu veľmi dôležité, a nie vedieť, odkiaľ pochádza. Najdôležitejšími faktormi pri určovaní budúcej sadzby sú stále výška inflácie a úrokových sadzieb a predovšetkým teórie parity kúpnej sily.

Teórie parity kúpnej sily

Vo všeobecnej teórii je jej základným predpokladom skutočnosť, že úroveň výmenného kurzu by mala byť taká, aby ceny štandardného koša tovarov v rôznych krajinách boli rovnaké.

Táto závislosť môže byť vyjadrená nasledujúcim vzorcom:

S = Pk / Pz
kde:
S - výmenný kurz (hodnota cudzej meny vyjadrená v národnej mene)
Pk - úroveň domácich cien
Pz - úroveň zahraničných cien

Ak úroveň týchto cien nebude rovnaká, dôjde k obchodnej arbitráži a zvýšeniu dovozu, až kým nebude ziskový. Z dlhodobého hľadiska to samozrejme povedie k vyrovnaniu úrovne parity a ukončeniu ziskovosti takýchto transakcií. Podstatou platnosti tejto teórie je existencia slobody obchodu, a zároveň vynechanie akýchkoľvek dodatočných nákladov (napr. dopravy). Problémom je výber vhodného košíka tovaru a robí túto teóriu neúčinnou v konfrontácii s realitou. Tento jav sa bežne označuje aj ako McDonald's index.

Miery inflácie

Relatívna teória parity kúpnej sily zase hovorí, že zmena výmenného kurzu zodpovedá zmenám úrovne domácich a zahraničných cien, teda miery inflácie.

Podobne možno tento vzťah prezentovať ako:

St / So = 1 + e = (1 + Pk) / (1 + Pz)
kde :
So - hodnota jednotky cudzej meny vyjadrená v národnej mene na začiatku daného obdobia
St - hodnota jednotky cudzej meny vyjadrená v národnej mene na konci daného obdobia
e - miera zmeny úrovne výmenného kurzu (miera zhodnocovania alebo znehodnocovania)
Pk - miera inflácie v krajine
Pz - miera inflácie v zahraničí
1 + Pk - nová úroveň domácich cien
1 + Pz - nová úroveň cien v zahraničí

Z tejto teórie vyplýva, že aby sa nezhoršovala konkurenčná pozícia krajiny, zmeny kurzu musia kompenzovať zmeny cien tovarov. Ak je inflácia doma nižšia ako v zahraničí, kurz meny musí posilniť. Ak je naopak inflácia v Poľsku vyššia ako v zahraničí, potom musí kurz domácej meny oslabiť.

Môžeme teda na základe predpokladanej miery inflácie a aktuálneho výmenného kurzu predpovedať budúci výmenný kurz danej meny?

Ak je inflácia v Poľsku vyššia ako v USA, potom musí výmenný kurz zlotého voči doláru klesnúť v súlade s rozdielom v miere inflácie.

Teoreticky…

Väčšina štúdií túto teóriu odmieta ako nesprávnu, čo vyplýva nielen z existencie výrazných prekážok medzinárodného obchodu, ale aj z toho, že časť trhového obratu tvoria služby a väčšina z nich nie je voľne obchodovateľná na medzinárodnej úrovni. Za zmienku však stojí, že princíp parity kúpnej sily je badateľný – v Európskej únii, kde je splnených množstvo jeho podmienok.

Všeobecne povedané, princíp parity kúpnej sily môže a mal by byť použitý pri hodnotení zhodnocovania meny a pri porovnávaní ekonomík jednotlivých krajín.

Zmeny výmenných kurzov a Fisherov efekt a parita úrokových sadzieb

Podľa Medzinárodný Fisher Effect zvýšenie / zníženie očakávanej domácej miery inflácie spôsobí proporcionálne zvýšenie / zníženie národných nominálnych úrokových sadzieb. Úroková sadzba krajiny preto závisí od reálnej úrokovej miery a očakávanej miery inflácie. Rozdiely medzi domácimi a zahraničnými úrokovými sadzbami sú úmerné rozdielom v ich mierach inflácie.

Fisherov efekt naznačuje, že rozdiely v nominálnych úrokových mierach medzi krajinami by sa mali prejaviť v rozdiele inflácie zvýšenej o reálnu úrokovú mieru. Ak nie, je tu ideálna príležitosť na arbitráž.

Miera zmeny výmenného kurzu teda závisí od rozdielu medzi domácimi a zahraničnými nominálnymi úrokovými sadzbami.

St / So = (1 + Ia) / (1 + Ib)
po transformácii dostaneme:
(St - So) / So = (Ia - Ib) / (1 + Ib)
kde:
Ia - country Nominálna ročná úroková sadzba
Ib - nominálna ročná úroková sadzba krajiny B
Takže - výmenný kurz A / B
St - očakávaný výmenný kurz A/B na ročnej báze

Úroková parita naznačuje úzky vzťah medzi rozdielom nominálnych úrokových sadzieb a rozdielom medzi spotovou sadzbou a forwardovou sadzbou a platí, samozrejme, za podmienky, že sa neberú do úvahy transakčné náklady a obmedzenia kapitálových tokov.

Aký je teda výsledok?

Predpovedanie výmenného kurzu danej meny je spojené s vlastníctvom obrovských vedomostí a efektívnou predikciou nekonečných vedomostí nielen o svetovej ekonomike, ale predovšetkým o celej sieti súvislostí, ktoré sa v nej vyskytujú. Preto len predpokladáme určité dlhodobé trendy, čo potvrdzujú aj výskumy a hodnotenia analytikov realizované za účelom overenia vyššie popísaných teórií, ktoré fungujú len v zjednodušených ekonomických modeloch. Napriek tomu majú tieto teórie určitú hybnú silu – ovplyvňujú správanie davu – špekulácie v smere, ktorý je s nimi v súlade.

V kope menej významných analýz sú aj mimoriadne presné predpovede. Forwardové sadzby vypočítané bankami sa často len nepatrne líšia od skutočných sadzieb. Aj to dokazuje existenciu jednotlivých teórií, ktoré sú pre druhú, slabšiu stranu trhu nedostupné.