Free float - voľný plavák. Čo hovorí na akcionársku štruktúru?

Niektorí investori odporúčajú hľadať v celkovej akcionárskej štruktúre spoločnosti s nízkym „obsahom“ free floatu, iní naopak. Stojí za to vedieť, čo je v skutočnosti ten „mýtický“ pojem, ktorý sa tak často objavuje v diskusiách akcionárov. Kde o tom nájsť informácie? Viete na jeho základe postaviť investičnú stratégiu? Je lepšia nízka alebo vysoká? O tomto a oveľa viac o free float sa dozviete v nasledujúcom článku.

Free float, čo to je?

Koľko je investorov, toľko názorov na voľný pohyb. Začnime najskôr samotným konceptom. Free float nie je nič iné ako počet akcií v držbe individuálnych (menšinových) investorov, ktorých podiel na celkovom nákupe cenných papierov nepresahuje 5 % akcií vydaných spoločnosťou.. Je vhodné dodať, že tento ukazovateľ (free float) vylučuje tzv vyhradené akcie. Zjednodušene povedané, ide o cenné papiere danej spoločnosti pridelené napríklad jej manažérom. Môžu byť napríklad formou odmeňovania alebo prémií daného vyššieho manažéra. Okrem toho nie je súčasťou dodávky voľný plavák akcie na meno, teda vlastnené napríklad zamestnancami a osobami úzko súvisiacimi s podnikom. Nájdeme ho na stránkach maklérskych domov či firiem. Tieto informácie sú dostupné aj na známych analytických webových stránkach.

Ktorý voľný pohyb je lepší na investíciu?

Názory na túto tému sú silne rozdelené. Začínajúci investori si ho nevšímajú a tí skúsenejší sa väčšinou delia na dva tábory. Zoberme si prvý príklad, kde je množstvo voľného vznášania malé. Kľúčovou otázkou teda je, aká úroveň voľnej plavby sa považuje za nízku? Existuje silne teoretická a konvenčná hranica 50 %. Podľa mňa je to veľmi všeobecné, kvôli „rovnakému rozdeleniu“ akcionárskej štruktúry. Subjektívne povedané, nízky voľný pohyb je taký, ktorý kolíše okolo 40% -35% a menej. Je to dobré alebo zlé? Všetko závisí veľa od preferencií.

Na jednej strane možno tvrdiť, že nízka úroveň akcií v rukách menšinových akcionárov spôsobuje problémy s likviditou. S týmto tvrdením možno tiež nesúhlasiť, keďže menej akcií v obehu znamená viac obchodov s nimi. Podľa môjho názoru je táto otázka veľmi kontroverzná. Ťažko sa hovorí o veľkom počte objednávok za konkrétnu hodnotu, keď to medzi potenciálnymi kupcami nevyvolá záujem.

Nízke voľné obchodovanie je tiež ekvivalentom niekoľkých alebo jedného veľkého akcionára. Tento typ podielov sa nazýva koncentrovaný a je typický pre malé a stredné podniky. Asi pred tuctom rokov bola na burze pomerne vysoká móda nadobúdajúcich spoločností s nízkym voľným pohybom. Verilo sa, že veľký akcionár bude riadiť spoločnosť tak, aby čo najrýchlejšie zvýšil ich cenu a predal svoje akcie so ziskom. Temnou stránkou malého množstva voľných akcií je ich náchylnosť na ekonomické výkyvy a manipuláciu.

Rozptýlený podiel akcií

Veľké podniky majú zvyčajne veľký podiel menšinových akcionárov (ako referenčnú hodnotu vezmime voľný pohyb nad 50 %) v akcionárskej štruktúre spoločnosti. Prevažná väčšina spoločností s takýmito parametrami sídli v index WIG20, ktorá je identifikovaná s najvyššou likviditou tam uvedených cenných papierov. Za potenciálne výhody a nevýhody tejto situácie môžeme považovať všetky recipročné hodnoty nízkej voľnej plavby. Pri výbere konkrétneho cenného papiera do portfólia pred voľným obchodom by sme však mali myslieť na to, kedy máme v úmysle kúpiť podiel nad 2 %. prečo? Predpokladajme, že existuje pre nás atraktívna spoločnosť, ktorej free float je 30% a potenciálnu návratnosť vloženého kapitálu hodnotíme o niečo horšie, no má free float 70%. Vzhľadom na vzťah medzi likviditou a úrovňou cenných papierov v rukách menšinových akcionárov je pravdepodobnejšie, že budeme nakupovať cenné papiere s vyšším stupňom likvidity, čím sa vzdáme potenciálne vyššej miery výnosu.

Ak pôjdeme ďalej, predpokladajme, že máme k dispozícii 1000,00 PLN a obe spoločnosti nám za tento kapitál ponúkajú 100 akcií (10 PLN za akciu). Aby sme čo najviac zjednodušili naše výpočty, predpokladajme, že obe spoločnosti sa tešia podobnému záujmu a počet všetkých ich akcií je 10 000 000. Oplatí sa vzdať lepšej investície na úkor teoreticky väčšej likvidity? Myslím, že odpoveď je každému zrejmá a rozhodne nie je. Prvá spoločnosť (10 000 000 x 30 %) drží 3 000 000 akcií v rukách menšinových akcionárov. Bude ochota predať / kúpiť 100 cenných papierov mimoriadne náročná?

Sčítanie

Free float (nehovoríme o extrémnych situáciách) je podľa mňa pre nás dôležitý, ak plánujeme väčšiu investíciu a chceme viac likvidity. Pri posudzovaní potenciálneho záujmu o akcie spoločnosti je dôležitá aj samotná akcionárska štruktúra, ktorej pomôže aj sledovanie zmien, ktoré v nej nastali. Myslím si, že k voľnému pohybu by ste mali pristupovať nie striktne analyticky, ale psychologicky. Keď si všimneme, že na celkových akciách firmy má veľký podiel manažment alebo majiteľ, poskytuje to určité informácie, ktorým manažment verí v jej ďalší rozvoj. Takýchto záverov môže byť nespočetné množstvo a my sami by sme mali nájsť „zlatú strednú cestu“ vo voľnej plavbe, ktorá je pre nás najlepšia.