začiatočník
Teraz čítaš
Radek Wierzbicki – Menové riziko – ako a prečo sa oplatí chrániť [ROZHOVOR]
0

Radek Wierzbicki – Menové riziko – ako a prečo sa oplatí chrániť [ROZHOVOR]

vytvorené Natália BojkoOktóbra 8 2020

Menové riziko je jedným z mnohých druhov rizík, ktorým čelia na burze aj individuálni investori. Ak svoje prostriedky umiestňujú v zahraničí v cudzej mene, pociťujú jej vplyv najviac. Existuje zlatá stredná cesta, v ktorej ju môže ovládať individuálny investor? Alebo je menové riziko len „centová“ záležitosť, ktorej sa neoplatí znepokojovať? Na tieto a ďalšie otázky vám odpovie špecialista na menové riziko Radek Wierzbicki, ktorý v súčasnosti vedie vlastnú spoločnosť špecializujúcu sa na podporu podnikov v tomto procese.

Teraz je tu Radek Wierzbicki Predseda predstavenstva FX Solutions, predtým zakladateľ Fintech Trends Poland. Je aj laureátom ceny CEE Capital Markets Awards v kategórii FX a platby a 50. Kreatíva v podnikaní podľa Brief Magazine. Je tiež členom Zakladateľská akadémia od Google pre startupy. Svoju kariéru začal v mBank, Noble Securities, Alior Bank a X Trade Brokers. Spolu s Radkom doručujeme klientom každý týždeň Trefix analýzy hlavných mien, o ktorých publikujeme najmä LinkedIn.


Radek Wierzbicki - O menovom riziku a spôsoboch, ako ho minimalizovať

Hneď na úvod by som sa vás chcel spýtať, ako sa začalo vaše dobrodružstvo s menovým trhom?

Moje dobrodružstvo s revom sa začalo na strednej škole. Bol som nadšený pre akcie a meny. Pamätám si tie časy, keď som išiel do Varšavy na školenie TMS Brokers alebo Akadémiu burzy na Varšavskej ekonomickej škole. Celý čas som si predstavoval, že som obchodník s cennými papiermi a sníval som o takejto profesionálnej kariére. Neskôr, počas štúdia, som bol aktívny v rôznych študentských organizáciách, organizoval som konferencie o problematike burzy a pokračoval som v školení. Podarilo sa mi získať letnú stáž v Citi Bank, potom v X-Trade Brokers. Potom som začal pracovať v Noble Securities. Potom som sa mohol zamestnať v mBank ako firemný díler. Medzi moje zodpovednosti patril servis pre stredné podniky z hľadiska menového rizika. Vďaka zbieraniu skúseností zo všetkých týchto spoločností som sa rozhodol ísť na vlastnú päsť. Tak sa zrodil Trefix, ktorý behám dodnes.

Vo vašom firemnom blogu sa často objavujú témy, ktoré nabádajú k používaniu miestnych mien namiesto EUR alebo USD. Je to krátkodobý stimul? Alebo možno zjednodušenie riadenia rizík? Bude investor, ktorý tam investuje kapitál, profitovať viac z miestnej meny?

Ako vždy, v takejto situácii treba povedať – záleží :). Ak niečo kupujete v krajine, kde devízy stále chromú, zvyčajne sa musíte pripraviť na vysoké menové rozpätia. Samozrejme, vieme mu ponúknuť miestnu menu. Vďaka tomu sa vyhneme dodatočným nákladom na konverziu, inými slovami, existuje šanca, že získame zľavu. Všetko závisí aj od rozdielu úrokových sadzieb. Napríklad, ak kúpime niečo z krajiny, kde sú úrokové sadzby nižšie ako naše (zľava), potom na základe napríklad forwardových transakcií na budúci dátum budeme mať nižšiu sadzbu. Všetko treba šikovne vypočítať a hlavne poznať špecifikáciu prístrojov.

Menové opcie sú stále „exotickým“ predmetom a nástrojom a investori sú obmedzení na špekulácie zmluvy o kurzových rozdieloch. Mohli by ste prosím vysvetliť niektoré technické problémy týkajúce sa ich nákupu a používania?

Menové opcie sú vo svojej jednoduchosti skvelým riešením. Bežnú možnosť kúpy možno prirovnať ku kúpe poistenia zodpovednosti za škodu. Zaplatíme X (v opcii sa tento poplatok nazýva prémia). Ak nastane udalosť, ktorej by sme sa chceli vyhnúť (napr. v prípade auta do niečoho narazíme a v prípade kurzu to pôjde výrazne hore), využívame možnosť poistenie / mena. V prípade poistenia hradí náklady na opravu poisťovateľ. V prípade opcií máme právo na kúpu kurzu za kurz, ktorý sme si stanovili skôr (zaplatili sme to hneď na začiatku). Predajné opcie fungujú presne naopak. Ak cena klesne, môžeme uplatniť právo a predať ho vyššie (za vopred dohodnutý kurz). Čo ak sa kurz obráti proti nám a my na opcii nedokážeme zarobiť? Vec je vo všeobecnosti jednoduchá, vtedy opciu nevyužívame – ako už názov napovedá, ide len o nami platené právo. Menu predávame „za trhovú cenu“ za vyšší kurz.

Menové riziko neovplyvňuje len obchodníkov, ale aj investorov, ktorí rozkladajú svoj kapitál do rôznych mien. Existujú nejaké nástroje, ktoré môže individuálny investor použiť? Kde ich zohnať? Potrebujete na to nejaké „špeciálne maklérske/bankové účty“?

Predstavte si investora, ktorý nakupuje akcie v USA, Nemecku a Spojenom kráľovstve. V skutočnosti má okrem rizika zmien ceny akcií tri menové expozície voči americkému doláru, euru a britskej libre. Ak postupne nakupoval akcie a nakupoval menu každých pár týždňov, môže mať problém s odhadom priemerného kurzu pre danú menu. Vpred sú nástroje, ktoré nám umožňujú predať určitú menu za určitý kurz v konkrétny deň.  Investor sa teda môže hedgovať forwardovými transakciami aj menovými opciami, tu však stojí za zmienku, že prvý nástroj sa musí vysporiadať v konkrétny deň (hoci sa môže pohnúť, ale o určitý počet mesiacov). V prípade druhého - musí to zaplatiť. Môže využiť opčné stratégie, teda na kombináciu viacerých menových opcií, takže za to nemusí platiť, ale zase ako v prípade forwardov - bude mať konkrétny deň vyrovnania. Sú to dosť komplikované procesy. Ďalšou nevýhodou je, že ponuka je v Poľsku dostupná len pre klientov firemného a privátneho bankovníctva. Na základe týchto potrieb Trefix rástol. Pomôžeme vám s Trefx, kde môžete priebežne sledovať ziskovosť vašej menovej expozície. Ak napríklad nakúpime 50,000 4,4400 EUR za 4,50 3,000 PLN a teraz môžeme predať na trhu za XNUMX PLN, získame ďalších XNUMX XNUMX PLN. Ak nakupujeme menu alebo meny každých pár týždňov a čiastočne sa hedgujeme, môžeme mať problémy zapamätať si, čo už bolo zabezpečené, čo nie a aká je ziskovosť mojej expozície. Tu príde vhod Trefix.

Aký je podľa vás najdostupnejší devízový nástroj na riadenie rizík pre drobného investora? Samozrejme z pohľadu rentability, jednoduchosti akvizície/likvidácie a správy.

Dokonalá miera neexistuje. V prípade bánk sú forwardové transakcie dostupné zákazníkom privátneho bankovníctva. Dostupné sú aj v niektorých online zmenárňach, no vždy sú fixné na pevný dátum (alebo s možnosťou zmeny, ale len na pár mesiacov). Problém uzatvárania obchodov v zmenárňach na „pevný“ dátum spočíva v tom, že v tom čase nebudeme chcieť akcie predať. Môžeme urobiť swap (dostupný len v banke) a vtedy sa vyhneme tzv. dvojité šírenie. Je dostupná len pre zákazníkov vyššie uvedeného segmentu. Na druhej strane do banky môžeme zaradiť len opčné stratégie. Samotné opcie - dostupné na trhu, ale ak sa do nich chceme pustiť, musíme si odpovedať na otázku, či chceme opcie otvárať každý mesiac a platiť napríklad 3% z investovanej sumy ako poplatok za opciu ( prémia).

Denne riešite rôzne kauzy firiem, ktoré vo svojej činnosti familiárne povedané ignorovali tému rizika. Chceli by ste sa podeliť o situáciu, na ktorú si najradšej spomínate?

Možno ti poviem inak. Bežný prípad pre dovozcu, ktorý to predpokladá "Nebudem chrániť, pretože stále padá". Potom nejakou zvláštnou zhodou okolností začnú kotácie tohto menového páru stúpať. Dovozca sa stále nezabezpečuje, kým podnikanie prestane byť ziskové. Potom sa stane, že na hranici tejto ziskovosti urobí forwardovú transakciu a potom ... má zášť voči banke, na ktorú ho „nahovoril“. skvelý produkt. V Poľsku (ale aj v Európe) je málo spoločností, ktoré uplatňujú profesionálnu politiku hedgingu menového rizika. Mám na mysli systematickú a premyslenú politiku, ktorá spočíva v tom, že napríklad keď sa objaví nová obchodná objednávka, okamžite vykonajú forwardovú transakciu, napríklad na 75 % expozície. Tým sa od začiatku chránia pred nepriaznivými zmenami výmenných kurzov. Prečo nie 100%? Každá forwardová transakcia využíva treasury limit, nad ktorý vám banka nedovolí manipulovať s väčšími sumami. Limit je založený na vašej schopnosti vyrovnať budúce uzatvorené transakcie.

S vedomím, že mena investície je veľmi dôležitá, by som sa vás na záver rád spýtal na samotný proces identifikácie rizika plánovaním, ako sa pred ním chrániť. Bol by som rád, keby ste poskytli malý návod, užitočný pre drobného investora, ktorý si s tým nevie rady.

Ak neexistuje hedging, môžeme si napríklad vybrať burzu, kde sú úrokové sadzby v rastúcom cykle. Ide o „prirodzené“ zabezpečenie, nad ktorým sa nemusíme príliš zaoberať rôznymi finančnými nástrojmi.  Môže sa stať, že potom lokálna mena posilní (investori z celého sveta nakupujú dlhopisy tejto krajiny) a potom napríklad po roku zarobíme na mene navyše. Napríklad v Trefixe sa oplatí pridať také transakcie, ktoré hovoria, že sme kúpili menu (aký bol kurz vtedy a aký je dnes). Týmto spôsobom sledujeme hodnotu a ziskovosť našej expozície. Môžeme tiež poukázať na to, že sme na niečo urobili forwardovú transakciu. S týmto sa oplatí začať. Od vedenia malého „záznamníka“ transakcií, v ktorom môžeme sledovať, koľko nás v skutočnosti stojí investícia v zahraničí. Vtedy vzniká expozícia, ktorej hodnotu sa (pri väčších investíciách) oplatí zabezpečiť. Oplatí sa brať do úvahy aj „obchodné limity“, v ktorých sa mena pohybuje. Jednoducho si vyberte tie, ktoré sú menej volatilné a stabilnejšie (samozrejme v rámci nášho investičného horizontu).

Ak vieme urobiť transakciu v banke, môžeme urobiť napríklad menší forward na časť expozície. Vždy nás to trochu ochráni pred nestálosťou :).

Ďakujem za Tvoj čas.

Co si myslis?
Mám rád
25%
zaujímavé
75%
heh...
0%
Šokujúce!
0%
nemám rád
0%
Škoda
0%
O autorovi
Natália Bojko
Absolvent Fakulty ekonómie a financií Univerzity v Białystoku. Od roku 2016 aktívne obchoduje na menových a akciových trhoch. Predpokladá, že tie najjednoduchšie analýzy prinášajú najlepšie výsledky. Podporovateľ swingového obchodovania. Pri výbere spoločností do portfólia sa riadi myšlienkou investovať do hodnoty. Od roku 2019 je držiteľom titulu finančný analytik. V súčasnosti je co-CEO & Founder v českej proptradingovej spoločnosti SpiceProp. Spolutvorca projektu Akadémia burzy Podlasie (XNUMX. a XNUMX. vydanie).