Inflácia v Poľsku. Existuje šanca, že sa v druhej polovici roku 2020 spomalí?
Už nejaký čas bojujeme s vysokou infláciou. Rada pre menovú politiku (ktorá včera dodatočne rozhodla o ďalšom znížení úrokových sadzieb) dlho ignoroval vzostupnú dynamiku tohto ukazovateľa. Do „koronavírusovej krízy“ sme vstúpili (ako mnohé krajiny) vysoko rastúce ceny, ktoré v pomalom hospodárstve de facto mali za následok silnejšie vedľajšie účinky. Obmedzenia najmä v sektore služieb mali dopad nielen na ukazovatele PMI (z tohto sektora), ale predovšetkým na ekonomický rast. Aspoň teoreticky by mala existovať určitá pozitívna korelácia. V najbližšom období by sa preto mala spomaliť aj inflácia v Poľsku.
Príliš veľa naraz
O úplnom spomalení inflácie v tomto roku len ťažko hovoriť. Je pravda, že inflačný trend bude oveľa menší, ale neznamená to normalizáciu rastu cien v perspektíve čo i len desiatky mesiacov. Stojí za zmienku, že poľská ekonomika zažila v posledných mesiacoch krátkodobé „šoky“. Na začiatku bol hlavne sektor služieb prakticky úplne odrezaný od dopytu po svojich tovaroch. Dodávka vytvorená na základe obmedzenia, narušili realizáciu a inkaso objednávok vo väčšine podnikov v krajine. Teraz máme opačné, „šokové“ omrzliny. Dopyt, ktorý teraz vidíme, je mimoriadne impulzívny. Samozrejme, že sa to začne vyrovnávať. Neistota, ktorá je v ekonomike stále prítomná, brzdí podnikové investície a výraznejšie spotrebiteľské výdavky, najmä na luxusný tovar.
Inflácia v Poľsku a náklady
Spustenie takmer všetkých podnikov, ktoré museli v čase najväčších obmedzení pozastaviť svoju ekonomickú činnosť, je za nami. Náklady, ktoré podnikateľom vznikli v súvislosti so zavedením obmedzení, neboli plne (niekedy dokonca zanedbateľne) kompenzované. Samozrejme, aj napriek opakujúcemu sa dopytu ho ďalšie zákazy stále obmedzujú. Roušky, dezinfekcia a ďalšie špeciálne opatrenia a menší počet zákazníkov generujú dodatočné náklady, s ktorými sa firmy doteraz netrápili. Budú ochotní ich preniesť na spotrebiteľov?
V hodnote inflácie sme vlastne na podobnom bode ako v rokoch 2008-2009 a na prelome rokov 2011-2013. Na jednej strane by sa v dôsledku nižšieho ekonomického rastu (resp. zníženej dynamiky rastu) mala výrazne spomaliť aj miera inflácie. Na druhej strane máme do činenia so zvýšenými nákladmi, ktoré sa ďalším zvyšovaním cien môžu preniesť na spotrebiteľa.
Výhľad na druhú polovicu roku 2020
Nedostatok jasného inflačného výhľadu môže spôsobiť mierne zdesenie. Preto sa oplatí pozrieť sa aj na ďalšie makroekonomické ukazovatele, ktoré sú dobrými parametrami na určenie inflačných trendov. Obráťme teda našu pozornosť na index spotrebiteľských cien. Samozrejme, údaje použité na výpočty sú spriemerované. Týkajú sa cien tovarov a služieb nakupovaných domácnosťami.
Index spotrebiteľských cien, ktorý sme spomínali vyššie, vyzerá takmer rovnako ako inflácia. Je to spôsobené jednoduchým faktom, že čím vyššia spotreba, tým de facto vyššia inflácia. Väčší dopyt po službách a tovaroch zvyšuje ich ceny. Prezentované údaje pochádzajú z rokov 2006-2020. Vysoká dynamika rastu pozorovaná medzi koncom rokov 2019 a 2020 je významná. Niekto by mohol namietať, že stále máme „priestor“ na rast inflácie, keďže spotrebiteľské správanie sa výrazne nezmenilo. Na druhej strane mnohí analytici tvrdia, že najväčšia inflácia je za nami, čo naznačuje „vrchol“ cien potravín. V skutočnosti môžeme očakávať pokles z úrovní blízko 8 %.
V súčasnom prostredí s obmedzeným dopytom sú vyhliadky na ďalšie zvyšovanie cien menej pravdepodobné. Vysoká inflácia sa už prejavila aj na zlotom, ktorého pokles kúpnej sily znamenal oslabenie voči hlavným menám (najviac pozorujeme znehodnotenie k EUR a USD). Je teda veľká šanca, že sa podarí infláciu v Poľsku na istý čas stabilizovať, no vyhliadky na jej udržanie na uzde na dlhší čas sú už teraz veľmi zahmlené. Ak predpokladáme, že je pred nami ešte hlboká recesia, s najväčšou pravdepodobnosťou budeme čeliť ďalšiemu rastu inflácie.
Zanechať odpoveď