Biflácia – teda inflácia a deflácia súčasne. Kto z toho stratí?

Inflácia často vzbudzuje emócie medzi odborníkmi aj bežnými občanmi. Najmä druhá časť spoločnosti často vyvoláva argument, že "Moja inflácia je vyššia ako oficiálna". Na rozdiel od toho, čo sa zdá, táto formulácia nie je nesprávna. Miera inflácie CPI informuje o zmenách priemernej cenovej hladiny v ekonomike. Každý z nás má zase ten svoj "inflačný kôš". Prečo sa inflácia vykazovaná jednotlivými domácnosťami líši od CPI? To je preto, že ceny jednotlivých produktov sa môžu pohybovať úplne odlišnými smermi. Napríklad ceny chleba môžu stúpnuť, zatiaľ čo ceny elektroniky môžu klesnúť. Takže hlásená zmena kúpnej sily môže byť odlišná aj medzi susedmi. Jednou z príčin tejto situácie môže byť Cantillon efekt, o ktorom sme písali v jednom z našich nedávnych článkov. Špeciálnym prípadom je tzv biflácia (biflácia), o čom je tento text.

Biflácia, inflácia, deflácia – aké sú rozdiely?

Biflácia je situácia, v ktorej dochádza k súčasnému zvyšovaniu a znižovaniu cien konkrétnych tovarov v ekonomike. K tomuto javu dochádza bez ohľadu na to, či je v celej ekonomike deflácia alebo inflácia.

V krátkosti si pripomeňme rozdiel medzi infláciou a defláciou.

Inflácia nazývame to stav, keď sa všeobecná úroveň cien tovarov a služieb v danej oblasti (krajina, spoločná menová oblasť a pod.) zvyšuje. Ide teda o fenomén straty kúpnej sily peňazí. V prípade fiat peňazí je inflácia veľmi častým javom.

Na druhej strane deflácia ide o situáciu, keď dochádza k všeobecnému poklesu cien v ekonomike. Môže to vyplývať napríklad z poklesu ekonomickej situácie. Zriedkavo môže nastať takzvaná deflačná špirála, v ktorej budú spotrebitelia a firmy odkladať nákupy, pretože čakajú na ďalší pokles cien. Táto situácia je nebezpečná, pretože nižší dopyt sa premieta do zníženej produkcie, čo spôsobuje zvýšenú nezamestnanosť. Navyše, počas deflácie sa hodnota peňazí časom zvyšuje, čo znamená, že je ťažšie splácať dlhy.

Jeden typ biflácie je skewflácia, čo je, že životné náklady rastú, zatiaľ čo cena finančných aktív a nehnuteľností klesá. Najčastejšie sa to stane počas stagflácia.

Biflácia – kto vytvoril tento koncept?

Vytvoril pojem biflácia Dr. F. O. Brown, ktorý bol senior analytikom Phoenix Investment Group. Pri analýze údajov o zmenách cien si všimol, že ceny jednotlivých produktov sa môžu pohybovať opačným smerom. Preto môžu ceny na jednom trhu klesať, zatiaľ čo na inom rastú. Takáto situácia podľa jeho názoru nastáva vtedy, keď centrálne banky zvyšujú peňažnú zásobu s cieľom stimulovať stagnujúcu alebo stagnujúcu ekonomiku. recesia. Pri kontrakcii ekonomiky často dochádza k deflácii. Vzhľadom na tento problém sa centrálna banka môže rozhodnúť zaviesť QE (kvantitatívne uvoľňovanie). Vzhľadom na to, že peniaze sa nedostanú na trh súčasne (Cantillonov efekt).

Počas hospodárskej recesie zostáva relatívna cena elektriny alebo potravín menej kolísavá v porovnaní napríklad s voľne predajným tovarom. Pri poklese reálnych príjmov sa totiž výdavky sústreďujú na nákup najpotrebnejších produktov. Na druhej strane, tovary podľa vlastného uváženia sú pod tlakom klesajúceho dopytu. Znamená to, že ceny niektorých produktov môžu medziročne klesnúť. V takejto situácii môže dôjsť k biflácii. Niektoré tovary sa predražia v dôsledku Cantillonovho efektu alebo v dôsledku zvýšenia dopytu trhu po lacnejších náhradách.

Podobne počas stláčania úverov môže hodnota aktív zakúpených s pákovým efektom (napr. nehnuteľnosti) prudko klesnúť. Stalo sa tak napríklad počas krízy v Grécku, keď tento typ aktív trpel dlhoročnou defláciou. V prípade USA bol pokles cien na realitnom trhu po roku 2008 oveľa menej bolestivý, no bolo to spôsobené „vytlačením“ krízy použitím ultra voľnej menovej politiky. Zníženie sadzieb a veľká ponuka úverov znížili sadzby hypoték a pripravili pôdu pre ďalšiu realitnú bublinu.

Ďalší dôvod povstania biflácia žart globalizácia oraz Financializácia ekonomiky. Napríklad dynamický rozvoj Číny a Indie mal za následok vysoký dopyt po palivách a kovoch aj počas krízy v USA. Vo výsledku to podporilo ceny tohto druhu surovín. Okrem toho globalizácia znížila výrobné náklady, pretože oblečenie, obuv, elektronika a ďalší tovar sa vyrábali v Číne. Niektoré produkty preto počas prvej dekády 21. storočia zaznamenali pokles cien.

Napríklad kríza v rokoch 2007-2008 spôsobila prudký pokles cien akcií a nehnuteľností. Zároveň došlo k zvýšeniu likvidity trhu v dôsledku zvýšenej likvidity ceny zlata. Menovej politike sa odzrkadlil aj následný veľký boom na trhoch s potravinami a surovinami v rokoch 2010 – 2011. V období QE došlo aj k obrovskému nárastu cien aktív, ktorý bol oveľa rýchlejší ako nárast nominálnych ziskov. Navyše klesali ceny elektroniky a čipov, čo vyplývalo z technologického pokroku. Revolúcia na trhu IT a v prístupe k dátam navyše viedla k drastickému poklesu nákladov na softvér, čo dalo priestor pre rozvoj spoločností ponúkajúcich softvér vo forme SaaS. Znížili sa aj hraničné náklady na získanie ďalšieho bitu dát, čím sa výrazne znížili náklady na vývoj umelej inteligencie.

Biflácia – prečo sa oplatí pozerať?

Biflácia predstavuje významné výzvy pre vykonávanie politiky centrálnej banky a vlády. Medzi najdôležitejšie z nich patria:

• Problém pri vytváraní vhodnej menovej politiky – biflácia sťažuje centrálnym bankám používanie jednoduchých nástrojov menovej politiky, ako sú zmeny úrokových sadzieb. Zníženie úrokových sadzieb pomáha bojovať proti deflácii, no zároveň zvyšuje riziko inflácie. Ak je teda biflácia veľká, centrálna banka nesmie dramaticky meniť sadzby, aby neviedla k väčšej cenovej nerovnováhe medzi jednotlivými aktívami.
• Neistota na trhoch – odlišná dynamika cien znamená, že investície sa môžu znížiť, pretože pre podnikateľov bude ťažšie rozhodovať o vynaložení CAPEX (napr. výstavba novej továrne).
• Nerovnaký vplyv na rôzne sociálne skupiny – biflácia spôsobuje, že rôzne sociálne skupiny sú príjemcami alebo poškodzované zmenami cien tovarov a služieb. Napríklad rastúce ceny potravín najviac zasiahli najchudobnejšiu sociálnu skupinu. Z nárastu cien akcií zase profituje najbohatšia časť spoločnosti.
• Nerovnováha v ekonomike – čím vyššia biflácia, tým väčšia nerovnováha v ekonomike. Táto situácia sťažuje vykonávanie efektívnej menovej a fiškálnej politiky.
• Ťažkosti v ekonomickej analýze – silná biflácia môže znamenať, že tradičné analytické modely a ekonomické ukazovatele nemusia odrážať skutočný stav ekonomiky. To sťažuje rozhodovanie pre ekonómov a politikov.

Sčítanie

Biflácia je situácia, keď ceny niektorých produktov alebo služieb rastú a iné klesajú. Poznanie existencie biflácie nám umožňuje lepšie pochopiť zložité ekonomické javy. Týka sa to najmä období s nie príliš stabilným ekonomickým prostredím, kedy sa napríklad stáva populárnejšou neortodoxná menová politika.

Klasickým príkladom je zvyšovanie cien surovín a pokles hotových výrobkov. Suroviny môžu rásť v dôsledku zvýšeného dopytu z rozvojových krajín. Potreba novej infraštruktúry spôsobuje zvýšenie dopytu po oceli, meď alebo cement. Taktiež nárast spotreby energie spôsobuje zvýšenie dopytu po energetických surovinách. Zároveň sa vďaka technologickému pokroku a zlepšenej prevádzkovej efektívnosti výroba zlacňuje. Globalizácia tiež povzbudzuje spoločnosti, aby umiestňovali výrobu do lacnejších krajín. Tieto faktory majú za následok trvalý pokles cien v niektorých odvetviach ekonomiky. Vplyv poklesu cien je obzvlášť silný v technologickom a elektronickom priemysle. Môže za to rýchlo sa meniaca technológia, vďaka ktorej majú staršie riešenia hodnotu menej ako pred pol rokom či rokom.

Fenomén biflácia spôsobuje diverzifikovaný dopad tohto javu na ekonomiku. Pokles cien je výhodný pre spotrebiteľov, pričom firmy núti viac šetriť a efektívnejšie alokovať kapitál. Na druhej strane, ak určitý sektor zaznamená zvýšenie cien, môže dôjsť k prílevu konkurentov, ktorí uvidia svoju príležitosť. Samozrejme, že samotné zvýšenie ceny môže byť „tlačené“ nákladmi. Potom nedôjde k výraznému zvýšeniu ziskovosti, čo nepodporí väčšiu konkurenciu.

Biflácia je viditeľná pri detailnom sledovaní a analýze ekonomických údajov. Oplatí sa preto pozrieť si štatistické údaje relevantných inštitúcií a vyhľadať informácie o jednotlivých sektoroch. Samotné informácie o všeobecnej cenovej hladine sa nemusia premietnuť do dynamiky cien v konkrétnom odvetví. Čím väčšia biflácia, tým opatrnejšia by mala byť menová a hospodárska politika. Je to preto, že napríklad nadmerné uvoľnenie meny v dôsledku Cantillonovho efektu môže viesť k ešte väčšej nerovnosti v ekonomike. Samozrejme, treba pripomenúť, že ceny ovplyvňuje aj situácia na medzinárodnom tovarovom trhu. Biflácia je zložitý ekonomický jav, ktorý si vyžaduje neštandardný prístup k menovej a fiškálnej politike.