Teória aukčného trhu alebo ako funguje burza?

Predstavte si hlučnú aukčnú miestnosť. Dražiteľ hlasno oznamuje ďalšie ponuky a kupujúci dvíhajú ruky a snažia sa predbehnúť konkurenciu. Cena sa opakovane zvyšuje – niekto je ochotný zaplatiť viac – alebo sa náhle zastaví, keď už nie sú žiadni ľudia ochotní ponúkať ďalej. To je v skratke všetko Teória aukčného trhu, ktorý vám pomôže pochopiť, ako funguje akciový trh.
Teraz si predstavte, že táto aukcia nikdy nekončí. Pokračuje hodinu po hodine počas každej obchodnej relácie, pričom tisíce účastníkov zadávajú objednávky na nákup a predaj súčasne. Trh – či už je to burza akcií, futures alebo forex – je v podstate veľká, nepretržitá aukcia, v ktorej sa cena neustále zvyšuje alebo znižuje. Účelom tejto „aukcie“ je jedna vec: nájdenie ceny, za ktorú bude chcieť uskutočniť transakciu čo najviac kupujúcich a predávajúcich.
V tomto článku sa dozviete, ako funguje akciový trh, čo je to teória aukčného trhu, aký vplyv má teória aukčného trhu na akciový trh a ako, keď si uvedomujete jej existenciu, môžete využiť dynamiku medzi hodnotou daného aktíva a jeho cenou na trhu.
Ako funguje burza?
V tradičnej aukcii umeleckého diela alebo starožitnosti je jeden predajca a veľa kupujúcich, ktorí súťažia o limitovanú položku – takže cena rastie, kým sa ochotní kupujúci nevzdajú. Na akciovom trhu je situácia zložitejšia: v každom okamihu sa veľa predávajúcich chce zbaviť svojho majetku a zároveň ho chce kúpiť veľa kupujúcich. Transakcia je dokončená až vtedy, keď sa obe strany dohodnú na cene. Ak kupujúci považujú aktuálnu cenu za atraktívnu (nízku), budú ochotní kúpiť – ak existujú predajcovia ochotní predať za túto cenu. Keď nie sú žiadni predajcovia, cena začne rásť, čo povzbudí viac držiteľov, aby predávali na vyšších úrovniach. Podobne, keď sa cena zdá príliš vysoká a nie sú žiadni kupci, cena začne klesať, čo láka čoraz viac ľudí nakupovať na nižších úrovniach. Trh tak neustále „hľadá“ rovnovážne ceny, pri ktorej budú relatívne spokojné oba tábory – kupujúci aj predávajúci.

Základným predpokladom teórie aukčného trhu je, že Akciové trhy fungujú ako nepretržitá obojstranná aukcia. To znamená, že nielen kupujúci dražia (ako pri typickej aukcii), ale aj predajcovia môžu „dražiť“ nadol a prijímať stále nižšie ponuky na dokončenie predaja. Tento mechanizmus sa nazýva nepretržitá dvojitá aukcia a je jadrom fungovania búrz cenných papierov, termínovaných obchodov a menových trhov. Čo je dôležité, v každej zmluve alebo transakcii uzatvorenej na trhu je počet kupujúcich a predávajúcich rovnaký – pre jednu stranu transakcie existuje práve jedna druhá strana. Inými slovami, z hľadiska počtu transakcií nie je možné, aby v danom čase existovalo „viac kupujúcich ako predávajúcich“ – na uskutočnenie transakcie sú potrebné obe strany. Odkiaľ sa teda berú dynamické zmeny cien, ak ku každému predanému kontraktu pripadá kúpený kontrakt? Tajomstvo spočíva v motivácii a agresivite strán transakcie.
Ako sa formujú ceny aktív na burze?
Predstavme si, že cena akcie XYZ je teraz 50 PLN. Okolo tejto úrovne sa pohybuje veľa účastníkov: niektorí z nich zadávajú nákupné objednávky o niečo nižšie ako 50 PLN v nádeji na výhodnú cenu, zatiaľ čo iní zadávajú predajné objednávky o niečo vyššie v nádeji na priaznivú cenu. Pokiaľ sa nestane nič mimoriadne, cena sa môže pohybovať okolo 50 PLN – to je znak toho trh tu našiel určitú rovnováhu, kde kupujúci aj predávajúci akceptujú túto úroveň ako pomerne spravodlivú. Predpokladajme však, že prídu pozitívne správy – napríklad spoločnosť XYZ oznámila skvelé finančné výsledky. Zrazu je veľa kupujúcich ochotných zaplatiť vyššiu cenu, pretože veria, že tieto akcie sú cennejšie, než sa doteraz predpokladalo. Začnú agresívne nakupovať akcie za 50 PLN a viac. Predajcovia, ktorí vidia zvýšený dopyt, sťahujú svoje predajné ponuky vo výške 50 PLN a očakávajú vyššie ceny. Cena stúpa – náhle vyskočí na 51, 52, 53 PLN... Znamená to, že „bolo viac kupujúcich ako predávajúcich“? Nie – znamená to len, že kupujúci sú odhodlanejší a ponúkajú viac ako predajcov. Akýkoľvek pohyb nahor nastáva, pretože kupujúci súhlasia s tým, že zaplatia predávajúcim o niečo viac, neexistujú ľudia ochotní predávať za staré ceny, takže transakcie sa uskutočňujú na nových, vyšších úrovniach. Dopyt akosi „ťahá“ cenu nahor, čím povzbudzuje viacerých predajcov, aby vstúpili do hry.
Tento proces bude pokračovať, kým... no, kým trh opäť nenájde rovnováhu. V našom príklade stúpajúca cena nakoniec dosiahne úroveň, kedy už nie sú žiadni kupujúci ochotní nakupovať tak rýchlo, ale je stále viac predajcov ochotných zarobiť. Možno sa to stane pri 60 PLN – nad touto cenou budú investori považovať akcie za „drahé“ v pomere k ich „reálnej hodnote“ (ktorá je vždy určená subjektívne) a oplatí sa ich predať. Akonáhle dopyt klesne, aukcia končí. Cena môže nejaký čas kolísať okolo novej úrovne (napr. 58 – 60 PLN), pretože to je teraz vnímaná hodnota akcií XYZ. V tejto zóne dochádza k najväčšiemu počtu transakcií – kupujúci a predávajúci našli novú dohodu o cene. Potom hovoríme, že to bolo stvorené nová hodnotová oblasť (value area) – rozsah cien, ktoré trh považoval za primerane spravodlivé vzhľadom na informácie v danom čase.
Na druhej strane, ak by sa zrazu objavili negatívne správy – povedzme, že spoločnosť XYZ má právne problémy – situácia by sa obrátila. Teraz budú predajcovia agresívnejší. Budú pripravení ponúkať svoje akcie lacnejšie, aby sa ich rýchlejšie zbavili, a kupujúci budú opatrnejší a budú očakávať zľavy. Cena začne klesať, možno zrazu: 50, 48, 45 PLN... A opäť – pokles nie je spôsobený magickým zmiznutím kupujúcich, ale skôr tým, že sa predajcovia tlačia nadol a prijímajú čoraz nižšie ponuky na nákup. Nakoniec cena dosiahne úroveň, kedy bude dosť kupcov zlákaných nízkym zhodnotením – možno na 40 PLN – a opäť dôjde k určitej stabilizácii. Trh nájde ďalší rovnovážny bod.
Tak to vidíme trh prechádza fázami rovnováhy a nerovnováhy. V rovnovážnej fáze sa cena konsoliduje v určitom rozmedzí a obrat (objem transakcie) je vysoký, pretože veľa účastníkov sa dohodne na cenách v tomto rozmedzí. Je to ako aukcia, ktorá sa zasekla na mieste – kupujúci a predávajúci si predávajú aktíva tam a späť, ale cena sa nepohne ďaleko, pretože ani jedna strana nie je natoľko zúfalá, aby ju výrazne zmenila. V nerovnovážnej fáze cena náhle opustí predchádzajúci rozsah – máme trend, dynamický pohyb nahor alebo nadol. Je to znak toho, že súčasná rovnováha bola narušená (napr. novými informáciami) a trh hľadá nový referenčný bod. V praxi to vyzerá takto: cena sa bude pohybovať v smere nového trendu, kým nedosiahne úroveň, pri ktorej sa aktivita oboch strán opäť vyrovná – teda kým aukcia nepriláka dostatok protistrán ochotných akceptovať nové cenové hladiny.
Teória aukčného trhu: História
Teória aukčného trhu vznikla z pozorovaní termínových trhov v Spojených štátoch, najmä na CBOT (Chicago Board of Trade) v 80. rokoch. Je tam menovaný obchodník Peter Steidlmayer vyvinul spôsob vizualizácie aukcie podobného charakteru trhu, známy ako Profil trhu, teda profil trhu.
Peter-Steidlmayer si všimol, že tradičný graf (napr. sviečkový alebo stĺpcový) úplne neodráža, kde trh trávi najviac času a kde sa uzatvára najväčší objem transakcií. Použil teda koncept profilu trhu: začal prezentovať každú dennú obchodnú reláciu vo forme „distribúcie“ transakcií ako funkcie ceny. V tých dňoch bolo počas relácie ťažšie získať údaje o skutočnom objeme, takže Steidlmayer použil uplynulý čas ako proxy pre aktivitu – predpokladal, že ak trh trávi veľa času na cenovej úrovni, znamená to, že sa tam deje veľa obchodov (t. j. bol tam veľký objem). Do cenového grafu začal kresliť písmenové označenia pre nasledujúce časové intervaly (napr. každá polhodinová časť relácie bola označená nasledujúcim písmenom abecedy). V dôsledku toho vznikol cenový profil zložený z „blokov“ reprezentujúcich transakcie v danom čase a cenovej úrovni. V mieste, kde sa písmená najviac prekrývali (t. j. trh sa v danom cenovom rozpätí zdržiaval najdlhšie), Bod kontroly (POC) – cenová dominancia, okolo ktorej sa vytvorila hlavná hodnotová zóna. Oblasť okolo tejto dominantnej ceny, ktorá pokrýva väčšinu transakcií (konkrétne okolo 70 % celkového objemu obchodovania alebo času), sa nazýva Oblasť hodnoty. Na profilovom grafe má tvar zvona, pričom stred označuje najčastejšie obchodovanú cenu a ramená označujú menej obchodované extrémne úrovne v danom časovom rámci.

Tento prelomový koncept si rýchlo získal uznanie, pretože umožňoval obchodníkom pozrieť sa na burzu novým spôsobom – nielen sledovať, ako sa cena menila v čase, ale aj pochopiť, na akých cenových hladinách prebiehal najväčší boj medzi dopytom a ponukou. Ak v daný deň napr. zlaté kontrakty Zatiaľ čo obchodovanie primárne medzi 1800 1810 a 1805 1825 dolármi vytvorilo jasnú hodnotovú oblasť s kontrolným bodom XNUMX XNUMX dolárov a len krátko vyvrcholilo na XNUMX XNUMX dolároch (a potom sa vrátilo), z profilu trhu je to okamžite zrejmé. Tento obrázok to hovorí skúsenému obchodníkovi hodnotu zlata v ten deň trh videl okolo 1805 USDa prepad na 1825 XNUMX USD bol pravdepodobne krátkodobým úletom – možno testom nových úrovní, ktorý bol zamietnutý pre nedostatok záujmu (keďže sa trh vrátil späť na predchádzajúci rozsah). Profil trhu tiež ukazuje, či bol deň na burze vyvážený (distribúcia blízko symetrického zvonu, cena kolovala okolo stredu) alebo cena vstúpila do špecifického trendu (distribúcia sa posunula, predĺžila jedným smerom, čo naznačuje dominanciu jednej zo strán aukcie po väčšinu relácie).
Postupom času, keď sa objavili elektronické obchodné systémy a údaje o plnom objeme, koncept Objemový profil. Ide o veľmi podobnú techniku analýzy – rozdiel je v tom, že namiesto použitia času stráveného na danej cene, skutočný objem transakcií pri danej cenovej hladine. Objemový profil zobrazuje histogram objemu oproti cene za vybraté obdobie (napr. relácia, týždeň alebo akékoľvek časové obdobie). V praxi však klasický trhový profil aj objemový profil poskytujú podobné informácie: ukazujú kde trh našiel hodnotu (veľa obchodov, široká škála búrz) a kde ju nenašiel (malý obchod, prchavé ceny). Oblasti na profile, kde sú tyče najdlhšie – či už časové alebo objemové – sú ceny najviac akceptované na trhu. Medzi kupujúcimi a predávajúcimi prebiehala prudká výmena názorov; Mnohí z nich považovali tieto úrovne za hodné obchodovania. Miesta, kde je profil tenký (málo času alebo objemu), zase naznačujú zóny odmietnutia – ceny, ktoré boli len nakrátko „vydražené“ v aukcii a nenašli odberateľov, a preto im trh rýchlo ušiel. Tento typ informácií nám pomáha pochopiť trhu v daný deň alebo obdobie.

Ako hrať na burze?
Pri každodennom obchodovaní pomáhajú nástroje založené na teórii aukčného trhu lepšie pochopiť, ako burza funguje, lepšie čítať zámery účastníkov trhu a primerane reagovať. Môžeme očakávať, že v určitých cenových rozpätiach sa opäť spustí tvrdá výmena: veľa objednávok bude chcieť zadať znova, pretože obe strany si pamätajú predchádzajúci cenový konsenzus. Často predchádzajúce hodnotové oblasti pôsobia ako magnet na cenu. Keď cena vstúpi do zóny vysokého historického objemu, má tendenciu túto zónu „vypĺňať“, t. j. pohybovať sa v nej od okraja k okraju. Ak sa teda trh vráti do bývalej rovnovážnej zóny, obchodník môže očakávať pohyb napríklad od spodnej hranice oblasti hodnoty (Value Area Low) k hornej hranici (Value Area High). Na druhej strane, ak sa cena vzdiali od poslednej známej oblasti hodnoty a začne sa obchodovať v nových oblastiach – je to signál, že sa začala nová aukcia pri hľadaní hodnoty. V takejto situácii môže byť stratégia neustáleho hrania o návrat k starým cenám katastrofálna – je lepšie si uvedomiť, že máme trend (fáza nerovnováhy) a pokúsiť sa pridať na víťaznú stranu aukcie skôr, než trh dosiahne ďalší rovnovážny bod (tzv. hranie sa s trendom).
Kľúčovým prvkom je objem – t. j. počet transakcií (alebo celková suma obchodovaného nástroja) pri konkrétnych cenových hladinách. Učí to teória aukčného trhu objem meria úspech alebo neúspech aukcie. Ak vidíme vysoký objem po prerazení na nové vyššie ceny, znamená to, že mnohí účastníci tieto ceny akceptovali – aukcia bola úspešná, našli nových ľudí ochotných obchodovať na týchto úrovniach. Takýto krok má väčšiu šancu na udržanie, pretože za novou cenou je skutočný kapitál. Keď však dôjde k prerazeniu cien s nízkym objemom (málo transakcií) - ako keby dočasne prišla na scénu aukcia, do ktorej sa však takmer nikto nezapojil. Cena sa potom môže ľahko vrátiť na svoju predchádzajúcu hodnotovú oblasť, pretože trh zmenu „nekúpil“ – doslova a do písmena. Preto nasledujú mnohí skúsení obchodníci objemový profil a pozorne sleduje, či sú nové cenové maximá alebo minimá podporované vysokým objemom. Ak nie, zaobchádzajú s ním s rezervou v domnienke, že môže ísť o falošný prielom (tzv. prieraz bez prijatia).
Pohľad na grafy cez prizmu aukčnej teórie mení spôsob, akým pristupujete k obchodovaniu. Namiesto toho, aby ste videli graf ako súbor viac či menej chaotických pohybov, začnete ho vidieť logika procesu vyhľadávania cien. Každá sviečka, každý tik je súčasťou väčšej aukcie medzi kupujúcimi a predávajúcimi. Časom sa naučíte rozpoznať, kedy obe strany našli kompromis (cena stagnuje, objem je vysoký – trh je v rovnováhe) a kedy jedna strana prevezme iniciatívu (cena sa náhle vymyká z konsolidácie – trh je v nerovnováhe). Teória aukčného trhu vám poskytuje nástroje na zodpovedanie otázok: kde vidí trh hodnotu? Ktoré cenové úrovne sú akceptované a ktoré sú zamietnuté? Kto teraz dominuje – kupujúci alebo predávajúci – a nakoľko sú odhodlaní?
V praxi môže mať využitie týchto znalostí rôzne podoby, v závislosti od štýlu obchodníka. Niektorí používajú podrobné grafy Profil trhu alebo Objemový profil na dennej báze, plánujú obchody na základe tvaru profilu (napr. hra o obrat na okraji oblasti hodnôt alebo o pokračovanie v pohybe po výpadku). Iní možno nekreslia formálne profily, no v aukčných kategóriách stále rozmýšľajú intuitívne: kladú si otázky typu „je aktuálna cena nízka alebo vysoká vzhľadom na poslednú hodnotu?“, „je tento cenový skok výsledkom skutočného prílevu objednávok alebo skôr dočasného nedostatku druhej strany?“ Dokonca aj na sviečkovom grafe môžete vidieť stopy procesu aukcie: napríklad: dlhé tiene/knôty sviečok na určitej úrovni naznačujú odmietnutie – cenu, pri ktorej sa okamžite objavili odporcovia ďalšieho pohybu (ako predajcovia reagujúci na príliš vysokú cenu alebo kupujúci obhajujúci cenu, ktorá je príliš nízka). Náhle zväčšujúci sa rozsah sviečok a prelomenie dôležitých úrovní zase naznačuje, že aukcia vstúpila do dynamickej fázy – jedna zo strán začala rozhodným diktovaním podmienok.
Sčítanie
Aby sme zhrnuli náš príbeh: trh je živý organizmus, ktorý v každom okamihu obchodného dňa vedie aukciu a snaží sa oceniť aktíva čo najspravodlivejšie na základe dostupných informácií. Teória aukčného trhu poskytuje investorom a obchodníkom rámec na pochopenie tohto procesu. Namiesto toho, aby sme uvažovali o cene ako o abstraktnej čiare na grafe, začneme za ňou vidieť dav účastníkov ponúk. Z ceny sa stáva informácia: „našli sme tu veľa ochotných ľudí, taká je hodnota“ alebo „tam hore skoro nikto nechcel kupovať – príliš drahé“. S týmto prístupom môže individuálny obchodník robiť informovanejšie rozhodnutia: vyhnúť sa unáhleným nákupom na vrchole, ak je jasné, že trh tam neakceptoval cenu, alebo využiť situácie, keď davová panika stlačí cenu pod hodnotu s vedomím, že skôr či neskôr aukcia opäť pritiahne kupujúcich. Kombinácia dostupnosti a odborného prehľadu, ktorý poskytuje teória aukčného trhu, z neho robí neoceniteľné aktívum v súprave nástrojov každého obchodníka – najmä pre tých, ktorí chcú pochopiť, prečo sa trh správa tak, ako sa správa, a ako tieto znalosti pretaviť do úspešných obchodov.